Poranenie predného skríženého väzu
Je dôležitá chirurgická liečba ?
Nasledujúci článok zahŕňa detailné informácie o anatómii predného skríženého väzu (ACL) a patofyziológie natrhnutia ACL, možnosti liečby poranení ACL spolu s opisom chirurgických techník ACL a jeho rehabilitácie, potenciálnych komplikácií operácie a výsledkov liečby. Tieto informácie sú určené na pomoc pacientom pri spolu-rozhodovaní sa o liečbe poranení predného skríženého väzu – ACL.
Anatómia predného skríženého väzu
Koleno sa skladá zo štyroch hlavných častí: kostí, chrupavky, väzov a šliach.
Kostná štruktúra kolenného kĺbu je tvorená femurom (stehenná kosť), tíbiou (holenná kosť) a patellou (jabĺčko). Predný skrížený väz je jedným zo štyroch hlavných väzov v kolene, ktoré spájajú femur s tíbiou.
Koleno je v podstate závesný kĺb, ktorý je spoločne stabilizuje mediálne kolaterále ligamentum (MCL), laterálne kolaterálne ligamentum (LCL), predným skrížený väz (ACL) a zadný skrížený (PCL) väz. Predný skrížený väz – ACL prebieha diagonálne v strede kolena, čím sa predchádza skĺznutiu tíbie pred femur a prispieva k stabilite kolena.
Nosná plocha kolena je pokrytá vrstvou kĺbovej chrupavky. Na oboch stranách kĺbu, medzi povrchmi chrupavky femuru a tíbie, sú mediálny meniskus a laterálny meniskus. Menisky pôsobia ako tlmiče nárazov a spolu s chrupavkou znižujú napätia medzi holennou kosťou a stehennou kosťou.
Popis kolena
Predný prekrížený väz (ACL) býva jedným z najčastejšie zranených väzov kolena. Vo všeobecnosti je výskyt poranenia ACL vyšší u ľudí, ktorí vykonávajú vysoko rizikové športy, ako je basketbal, futbal, lyžovanie alebo iné športy s prudkým odrazom a dynamickou záťažou.
Približne polovica poranení ACL sa vyskytuje v kombinácii s poškodením menisku, kĺbovej chrupavky alebo iných väzov. Okrem toho môžu mať pacienti pod povrchom chrupavky krvné podliatiny. Môžu byť zistené zobrazením na magnetickej rezonancii (MRI) a môžu indikovať poranenie priľahlej kĺbovej chrupky.
Príčiny poranenia
Odhaduje sa, že väčšina poranení ACL sa vyskytuje prostredníctvom bezkontaktných mechanizmov, zatiaľ čo menšie percento je výsledkom priameho kontaktu s iným hráčom počas športu alebo s iným predmetom.
Mechanizmus poranenia sa často spája s deceleráciou spojenou s rôznymi manévrami dolnej končatiny, nepríjemnými doskokmi na rozované alebo ohnuté koleno alebo pohybom kolena mimo prirodzený rozsah.
Niekoľko štúdií ukázalo, že atléti majú vyšší výskyt poranenia ACL ako športovci vykonávajúci iný typ športu. Bolo zistené, že je to kvôli rozdielom vo fyzickej kondícii, svalovej sile a neuromuskulárnej kontrole dolnej končatiny. Medzi ďalšie hypotetické príčiny tohto rozdielu medzi pohlavím v poraneniach ACL patrí usporiadanie panvy a celej dolnej končatiny, zvýšená väzivová elaticita a účinky estrogénu na väzy a ligamentá.
Vyšetrenie lekárom
Ihneď po zranení pacienti zvyčajne pociťujú bolesť a opuch, koleno môže ale nemusí byť nestabilné. Počas niekoľkých hodín po novom poranení ACL majú pacienti často rozsiahle opuchy kolena, evidentná býva niekedy náplň (obvykle krv), dochádza k strate plného rozsahu pohybu, bolesti alebo zmene citlivosti pozdĺž kĺbovej línie a nepohodlie pri chôdzi.
Keď je pacient s poškodením ACL po prvýkrát vyšetrovaný na ambulancii, lekár by mal odporučiť RTG vyšetrenie pre vylúčenie možných zlomenín v oblasti kolena. Vhodné je doplniť vyšetrenie na mäkké tkanicá – pomocou magnetickej rezonancie (MRI) na vyhodnotenie stavu predného skríženého väzu ACL a na kontrolu poškodenia iných kolenných väzov, meniskov alebo kĺbovej chrupavky.
Okrem vykonania týchto špeciálnych vyšetrení na zistenie poškodenia menisku a poranenia iných väzov kolena, lekár často vykoná tzv. Lachmanov test, aby zistil, či nie je ACL poškodený.
Ak je ACL pretrhnutý, lekár pri danom vyšetrení bude cítiť vo vzťahu k stehennej kosti zvýšený pohyb holennej kosti dopredu (smerom nahor alebo dopredu, najmä v porovnaní s normálnou nohou) a mäkký bod v mieste, kde tento pohyb končí (pretože ACL je roztrhaný).
Prirodzený vývoj poškodeného predného skríženého väzu bez lekárskeho ošetrenia
To, čo sa prirodzene deje s poraneným ACL bez chirurgického zákroku sa samozrejme líši od pacienta k pacientovi a závisí od úrovne aktivity pacienta, stupňa poranenia a symptómov nestability kolena.
Prognóza pre čiastočne natrhnutý ACL je často priaznivá, doba regenerácie a rehabilitácie je zvyčajne najmenej 2 až 3 mesiace. Niektorí pacienti s čiastočnými ACL poškodeniami však stále môžu mať príznaky nestability kolena. Dôsledné klinické vyšetrenia pomáhajú identifikovať tých pacientov s nestabilnými kolenami, ktoré vznikli v dôsledku čiastočných poškodení ACL.
Úplné pretrhnutie ACL bez chirurgického zákroku má oveľa viac nepriaznivých následkov. Niektorí pacienti nie sú schopní vykonávať len športy, pri ktorých sa kope alebo sa otáča okolo osi kolena, zatiaľ čo iní pociťujú nestabilitu kolena dokonca počas normálnych aktivít, akou je chôdza. Niektorí jedinci môžu vykonávať športy bez akýchkoľvek príznakov nestability kolena. Táto variabilita súvisí so závažnosťou pôvodného poranenia kolena, ako aj s fyzickými nárokmi pacienta.
Približne polovica poranení ACL sa vyskytuje v kombinácii s poškodením menisku, kĺbovej chrupavky alebo iných väzov. Sekundárne poškodenie sa môže vyskytnúť u pacientov, ktorí majú opakované epizódy nestability kolena v dôsledku poškodenia ACL. Pri chronickej nestabilite môže následne vzniknúť poškodenie menisku už do desiatich rokoch od počiatočého poranenia. Vyskytuje sa aj zvýšená prevalencia poškodenia kĺbovej chrupavky u pacientov, ktorí majú desať a viac rokov známe poškodenie ACL.
Nechirurgická (konzervatívna) liečba
Pri nechirurgickej liečbe môže pomôcť postupná fyzikálna terapia a rehabilitácia obnovujúca funkciu kolena až do stavu blízkeho stavu pred zranením a lekár musí poučiť pacienta o tom, ako zabrániť ďalšej nestabilite. Liečba môže byť doplnená použitím kolennej ortézy. Mnohí ľudia, ktorí sa rozhodli, že nechcú podstúpiť operáciu, môžu po opakovaných epizódach nestability zaznamenať sekundárne poškodenia kolena, ale nemusí tomu vždy byť tak.
Chirurgická liečba sa zvyčajne odporúča pri liečení kombinovaných poranení (ACL poranenia v kombinácii s inými zraneniami v kolene). Rozhodnutie sa pre operáciu musí byť pre daných pacientov odôvodnené. Nechirurgická liečba izolovaných poranení ACL môže byť indikovaná u pacientov:
- S čiastočnými poškodeniami ACL a bez príznakov nestability
- S úplnými poškodeniami a bez príznakov nestability kolena vzniknutých počas športu a sú ochotní vzdať sa svojich športových koníčkov
- Ktorí robia ľahkú manuálnu prácu alebo majú sedavý životný štýl
- Deti, u ktorých sú rastové platničky sú stále otvorené
Operačná liečba – rekonštrukcia väzu
Poškodenia ACL sa zvyčajne neopravujú pomocou stehu, pretože opätovne zošité ACL sa vo všeobecnosti ukázali ako časom zlyhávajúce. Roztrhaný ACL je preto vo všeobecnosti nahradený náhradným štepom.
- Patelárny šlachový štep (bone-patellar tendon-bone – BTB – autograft pochádza od pacienta)
- Hamstringový šlachový štep (ligamentoplastika semitendinosus-gracilis)
- Kvadricepsový šlachový štep
- Alograft alebo donor-graft (odobratý z kadáveru) z patelárnej šlachy, Achillovej šlachy, šlachy m. semitendinosus, m. gracilis alebo štep zo šľachy m. tibialis posterior
- Arteficiálne štepy
Rozhodovanie sa k operácii
Aktívni dospelí pacienti, ktorí športujú alebo vykonávajú práce vyžadujúce otáčanie sa na nohe, doskoky, prudké odrazy, vúbušnosť pri odskoku, kopanie nohou alebo ťažkú manuálnu prácu, by mali zvážiť operačnú liečbu. Týka sa to aj starších pacientov, ktorí boli v minulosti vylúčení z možnosti chirurgikej liečby ACL. V prvom rade by sa mala zvažovať aktivita pacienta, nie vek pacienta.
U malých detí alebo adolescentov s poškodeniami ACL vyvoláva včasná rekonštrukcia ACL možné riziko poranenia rastovej platničky, čo vedie k problémom s rastom kostí. Ortopéd alebo traumatológ môže oddialiť operáciu ACL až do obdobia kostnej zrelosti dieťaťa a môže modifikovať techniku chirurgickej liečby ACL, aby sa znížilo riziko poranenia rastovej platničky.
Pacient s pretrhnutým ACL a významnou funkčnou nestabilitou kolena má vysoké riziko vzniku sekundárneho poškodenia kolena, a preto by mal zvážiť rekonštrukciu ACL.
Bežne vidieť poranenia ACL v kombinácii s poškodením menisku, kĺbovej chrupavky, kolaterálnych väzov, kapsuly kĺbov alebo kombinácie vyššie uvedených. Tzv. nešťastná tridáda poranení sa často vyskytuje u futbalistov a lyžiarov. Skladá sa zo zranení predného skríženeho väzu, mediálneho kolaterálneho ligamenta a mediálneho menisku.
V prípade kombinovaných poranení môže byť opodstatnená chirurgická liečba a vo všeobecnosti prináša lepšie výsledky. Až polovica menisku môže v priaznivom prípade byť zrekonštruovaná a môže sa tiež lepšie liečiť, ak sa rekonštrukcia vykonáva v kombinácii s rekonštrukciou ACL.
Operačné možnosti liečby a voľba väzivového štepu
Patelárny šlachový štep (bone-patellar tendon-bone – BTB)
Pri štepe z patelárnej šlachy sa používa stredná tretina patelárnej šľachy pacienta, spolu s kostnou zátkou z tíbie a jabĺčka. Niektorí operatéri túto techniku označujú ako „zlatý štandard“ rekonštrukcie predného skríženého väzu. Často sa odporúča športovcom s vysokým zaťažením a pacientom, ktorých pracovná činnosť nevyžaduje značnú dobu kľačania počas pracovnej doby.
V štúdiách porovnávajúcich výsledky techniky s použitím štepu patelárnej šľachy a hamstringového autoimplantátu bola doba, pri ktorej došlo k zlyhaniu štepu kratšia v skupine štepu patelárnej šľachy. Patelárne šľachové štepy však majú vyšší výskyt pooperačnej patelofemorálnej bolesti (bolesť za jabĺčkom) a iných problémov kolena.
Úskalia patelárneho štepu sú:
- Pooperačná bolesť v kolene
- Bolesť spojená s kľačaním
- Pooperačná stuhnutosť
- Riziko zlomeniny pately
Hamstringový (tzv. mäkký) štep, (ligamentoplastika semitendinosus-gracilis)
Šľacha m. semitendinosus na vnútornej strane kolena sa používa na vytvorenie svalovo-šľachového štepu určeného na rekonštrukciu predného skríženého väzu. Niektorí chirurgovia používajú iné šľachy, napr. šľachu m. gracilis, ktorá je pripojená ku kosti pod kolenom v rovnakej oblasti ako hamstringová šľacha. To umožní vytvoriť dvoj alebo štvorvláknový šľachový štepu. Lekári, ktorí preferujú hamstringový štep tvrdia, že v porovnaní s patelárnym štepom existuje menej problémov spojených so odberom štepu od pacienta. Hamstringový štep má:
- Menej problémov spojených s bolesťou v prednej časti kolena alebo bolesťou kolena po operácii
- Menej probémov spojených s pooperačným stuhnutím kolena
- Menší operačný rez
- Rýchlejšiu rehabilitáciu
Funkcia štepu môže byť obmedzená silou a typom fixácie v kostných tuneloch, pretože štep nemá kostný úpon. Vo výskumných štúdiách sa objavujú negatívne následky, pri ktorých sú štepy z hamstringov o niečo viac náchylnejšie k predlžovaniu štepu (počas strečingu), čo môže viesť k zvýšenej laxicite počas objektívneho vyšetrenia pacienta. Niektoré štúdie nedávno preukázali zníženú silu hamstringov u pacientov po danej operácii.
Existujú určité náznaky, že pacienti s vrodenou väzivovú laxicitou a hyperextenzivitou kolena s uhlom 10 stupňov a viac, môžu mať zvýšené riziko pooperačnej laxicity hamstringového štepu pri klinickom vyšetrení. Niektorí lekári preto odporúčajú u týchto hypermobilných pacientov používať patelárne štepy.
Okrem toho, mediálne hamstringy často poskytujú dynamickú podporu proti valgozite a nestabilite kolena. Niektorí chirurgovia si preto myslia, že chronická laxicita mediálneho kolaterálneho väzu (stupeň 2 alebo viac) môže byť kontraindikáciou pre použitie vlastného štepu zo šlachy m. semitendinosus alebo m. gracilis gracilis na rekonštrukciu predného skríženého väzu.
Štep zo šľachy m. quadriceps.
Kvardicepsový štep sa často používa u pacientov, u ktorých už predtým zlyhala rekonštrukcia predného skríženého väzu. Používa sa stredná tretina šľachy m. quadriceps femoris a kostný úpon z horného konca pately. Umožňuje to vytvoriť väčší štep pre vyšších a ťažších pacientov. Pretože je kostný úpon len na jednej strane, fixácia nie je tak pevná ako pri štepe z patelárnej šľachy. Existuje súvislosť s pooperačnou bolesťou v prednej časti kolena a riziko zlomeniny pately. Pacienti si musia uvedomiť, že chirurgický rez nemusí byť kozmeticky príťažlivý.
Aloštepy.
Aloštepy sú štepy odobraté z kadáverov (mŕtvol) a stávajú populárnejšími, najmä v zahraničí. Tieto štepy sa tiež používajú u pacientov, u ktorých zlyhala rekonštrukcia predného skríženého väzu a používajú sa v chirurgických zákrokoch pri ktorých sa vyžaduje oprava alebo rekonštrukcia viac ako jedného kolenného väzu. Výhody použitia aloštepového tkaniva zahŕňajú elimináciu bolesti spôsobenej získaním štepu od pacienta, skrátenie času operácie a menšie chirurgické rezy. Patelárny šľachový aloštep umožňuje pevnú fixáciu do tunelov stehennej a holennej kosti pomocou skrutiek.
Avšak aloštepy môžu byť spojené s rizikom prenosu infekcie, vrátane prenosu vírusov (HIV a hepatitídy C), napriek starostlivému predoperačnému skríningu a dôslednému spracovaniu. V minulosti, niekoľko úmrtí spojených s bakteriálnou infekciou prenesenou z aloštepového tkaniva (v dôsledku nesprávneho odberu a sterilizačných techník) viedlo k zlepšeniu skríningových a techník spracovania aloimplantátového tkaniva. Existujú tiež mnohé protichodné výsledky štúdií poukazujúce na to, že tieto aloštepy sú náchylnejšie na predlžovanie (počas strečingu), čo môže viesť k zvýšenej laxicite počas vyšetrenia pacienta.
Niektoré štúdie poukazujú na zvýšenú mieru zlyhania aloštepov pri rekonštrukcii predného skríženého väzu.Tieto zlyhania sa objavujú u mladých aktívnych pacientov, ktorí sa vracajú k náročným športovým aktivitám po rekonštrukcii ACL aloštepom.
Dôvody zvýšenej miery zlyhania štepu nie sú jasné. Môžu vznikať kvôli zmenám materiálových vlastností štepu (menia sa pri sterilizacii, závisia od veku darcu, uskladnenia štepu). Tiež môžu vznikať kvôli skorému návratu k športovým aktivitám a krátkej nedostatočnej rehabilitácii, kedy aloštep nie je pripravený na danú fyzickú záťaž viazanú na športovú činnosť. Mnohé výskumy zameranéna túto problematiku stále prebiehajú.
Operačný zákrok a príprava na plastiku krížneho väzu
Pred akýmkoľvek chirurgickým zákrokom podstúpi pacient najprv rehabilitáciu, ktorej cieľom je spevnenie svalstva a prevencia proti pooperačnej atrofii. Pacienti, ktorí majú v období pred rekonštrukciou predného skríženého väzu stuhnutie kolena alebo opuch kolena spojený so zníženým rozsahom pohybu môžu mať značné problémy so znovuobnovením rozsahu pohybu kolenného kĺbu po operácii. Úplné obnovenie rozsahu pohybu zvyčajne zaberie tri alebo viac týždňov od zranenia. Tiež sa odporúča, že niektoré zranenia väzov a ligament by mali byť vyliečené a stabilizované v ortéze ešte pred operačným zákrokom na samotnom prednom skríženom väze.
Operatér a anestéziológ pomocou svojich vedomostí, skúseností a informácií získaných od pacienta vyberú vhodný typ anestézie pre pacienta na operáciu. Pacient môže benefitovať zo zvodovej blokády nervov (zabezpečí anesteziológ), ktorá výrazne znižuje pooperačnú bolesť.
Operácia zvyčajne začína vyšetrením kolena pacienta, keď je pacient v anestéze. Bezprostredne pred operáciou má pacient relaxované kostrové svaly vďaka účinkom anestézie. Toto definitívne predoperačné vyšetrenie sa používa na overenie pretrhnutia predného skríženého väzu a tiež na kontrolu poškodenia iných kolenných väzov a ligament, ktoré by mali byť zrekonštruované počas operácie alebo v pooperačnom období.
Ak fyzikaĺne vyšetrenie dokáže, že predný skrížený väz je pretrhnutý, daná šľacha štepu sa odoberie (ak ide o autoštep) alebo sa rozmrazí (ak ide o aloštep) a upravý sa na potrebnú veľkosť vyhovujúcu pacientovi.
Po príprave štepu umiestni operatér optiku do kĺbu kolena. Malé, 1 cm dlhé rezy nazývané porty sa umiestnia na prednú stranu kolena, následne vyhodnotí stav kolena a poranenia všetkých štruktúr. Poranenia menisku a chrupavky sa upravia špeciálnymi chirurgickými nástrojmi a pretrhnutý pahýl predného skríženého väzu sa následne odstráni a lôžko na uloženie nového štepu zapracuje. Pri najbežnejšej technike rekonštrukcie predného skríženého vazu sa do holennej kosti a stehennej kosti vyvŕtajú kostné tunely, do ktorých sa umiestni preparovaný štep takmer do rovnakej pozície, v akej sa nachádza pretrhnutý predný skrížený väz. Dlhá ihla potom prechádza cez tunel holennej kosti, smerom k tunelu stehennej kosti, cez samotný tunel stehennej kosti a vychádza cez kožu pokrývajúcu stehno. Stehy štepu sa potom umiestnia cez oko ihly a štep sa vtiahne do vopred stanovenej polohy. Štep je následne držaný pod napätím v danej polohe a je upevnený pomocou skrutiek, podložiek a svoriek ku kosti. Tieto implantáty (väčšionou rezorbovateľné) sa ponechávajú, aby udržiavali štep fixovaný ku kosti.
Predtým, ako chirurg ukončí operáciu, overí, či má štep dostatočné pnutie, skontroluje, či má koleno dostatočný rozsah pohybov a vykoná klinické testy, akým je napr. Lanchmanov test na posúdenie stability štepu. Kožné rany sa uzavrú stehmi, nasledujú obväzy a podľa možností sa nasadí ortéza. Niekedy je potrebné dočasne z koleny vyviesť drenáž na odvádzanie pooperačnej náplne, ktorá sa obvykle ponecháva 1 deň. Pacient je zvyčajne odoslaný na domáce liečenie ešte v deň operácie, prípadne je vhodná aj niekoľkodňová hospitalizácia pri ktrej sa zároveň včasne začína s rehabilitáciou.
Manažment bolesti po operácii
Po operácii budete pociťovať bolesť. Je to prirodzená súčasť procesu hojenia. Zdravotný personál sa bude snažiť zmierniť vašu bolesť, čo vám pomôže rýchlejšie sa zotaviť z operácie.
Lieky po operácii sú často predpisované na krátkodobú úľavu od bolesti. K dispozícii je mnoho typov liekov pomáhajúce zvládať bolesť, vrátane opioidov, nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) a lokálnych anestetík. Váš lekár môže použiť kombináciu týchto liekov a tým zvýšiť úľavy od bolesti, ako aj minimalizovať potreby opioidov.
Uvedomte si, že aj keď opioidy pomáhajú zmierniť pooperačnú bolesť, sú to narkotiká a môžu byť návykové. Je dôležité užívať opioidy len podľa pokynov svojho lekára. Akonáhle sa vaša bolesť začne zmierňovať, prestaňte užívať opioidy. Ak sa Vaša bolesť nezlepšila v priebehu niekoľkých dní po operácii, poraďte sa so svojim lekárom.
Po operačnom zákroku je nutné dodržiavať zároveň prevenciu tromboembolizmu, malými injekciami do podkožia. Aplikácie sa netreba báť a väčšinou to zvládne každý pacient podať si sám raz denne. Budete vopred poučený zdravotníckym personálom.
Rehabilitácia po operácii
Rehabilitácia – je kľúčovou súčasťou úspešnej chirurgickej liečby poškodenia predného skríženého väzu. Precvičovanie svalstva začína bezprostredne po operácii. Veľká časť liečebného úspechu po rekonštrukčnej chirurgii predného skríženého väzu závisí od pacientovej oddanosti k prísnej fyzioterapii. S novými chirurgickými technikami a pevnejšou fixáciou štepu sa ponúka skrátená fyzikálna terapia so zrýchleným priebehom rehabilitácie.
Pooperačný obdobie
V prvých 10 až 14 dňoch po chirurgickom zákroku sa rana udržiava čistá a suchá. Dôraz sa kladie na opätovné získanie schopnosti úplného narovnania kolena a obnovenia nervovosvalovej kontroly kvadricepsu.
Koleno sa pravidelne ochladzuje ľadom, aby sa znížil jeho opuch a bolesť. Operatér môže predpísať použitie pooperačnej ortézy a použitie prístroja určeného na hýbanie kolena (moto-dlaha) v rámci jeho rozsahu pohybov. Použitie barlí je stanovené lekárom, pričom berie do úvahy aj ďalšie zranenia prítomné v čase operácie.
Rehabilitácia.
Medzi ciele rehabilitácie po rekonštrukcii predného skríženého väzu patria zníženie opuchu kolena, udržanie pohyblivosti kolenného kĺbu, predchádzanie bolestivosti v prednej časti kolena, obnovenie úplného rozsahu pohybov kolena, ako aj posilnenie štvorhlavého svalou stehna a hamstringov.
Pacient sa môže vrátiť k športu, keď už nie je prítomná bolesť ani opuch, keď sa dosiahol plný rozsah pohybov kolena a keď sa úplne obnovila svalová sila, vytrvalosť a funkčné použitie dolnej končatiny.
Prostredníctvom cvičení určených na zlepšenie nervovosvalovej kontroly by sa malo zlepšiť nervové ovládanie dolnej končatiny a celkový pocit stability pacienta. Trvá to zvyčajne 4 až 6 mesiacov. Po úspešnej operačnej rekonštrukcii predného skríženého väzu nie je potrebná funkčná športová ortéza pre návrat k fyzickej aktivite, ale niektorí pacienti môžu pociťovať väčší pocit bezpečia tým, že ju nosia.
Chirurgické komplikácie
Infekcia.
Výskyt infekcie po artroskopickej operácii kolena je veľmi nízky. Práve miniinvazívne techniky výrazne redukovali pooeračné infekcie oprotu otvoreným operáciam kolena v minulosti.
Krvácanie, znecitlivenie.
Zriedkavé riziká sú napr. krvácanie poranenia popliteálnej tepny lokalizovanej v kolene a slabosť alebo paralýzu nohy alebo chodidla. Nie je nezvyčajné mať pocit dočasného alebo trvalého znecitlivenia na vonkajšej strane nohy v mieste, kde sa viedol chirurgický rez.
Krvná zrazenina.
Hoci je krvná zrazenina zriedkavá, v žilách lýtka alebo stehna je to potenciálne život ohrozujúca komplikácia. Krvná zrazenina sa môže uvoľniť do krvného riečiska a presunúť sa do pľúc, čím spôsobí pľúcnu embóliu. Môže vycestovať do mozgu, kde spôsobuje mŕtvicu. Pacienti majú pri tomto type operácie bežne prevenciu tromboembólie.
Nestabilita.
Pretrhnutím, natiahnutím, individuálnaou anatomickou variáciou každného pacienta, prípadne nesprávnou technikou umiestnenia štepu existuje možnosť opakovanej nestabilita kolena.
Stuhnutosť kolena.
Niektorí pacienti po operácii uvádzali stuhnutosť kolena alebo znížený rozsah pohybu.
Porucha mechanizmu vystierača.
Pretrhnutie patelárnej šľachy alebo zlomenina pately sa môžu vyskytnúť v dôsledku oslabenia v mieste úponu štepu.
Poranenie rastovej platničky.
U malých detí alebo adolescentov s poškodeniami predného skríženého väzu vytvára jeho včasná rekonštrukcia možnosť poranenia rastovej platničky, čo vedie k problémom s rastom kostí do dĺžky. Operácie predného skríženého väzu môžu byť u rastúcich detí odložené, kým dieťa dosiahne kostnú zrelosť. Ortopéd schopný modifikovať techniku rekonštrukcie predného skríženého väzu môže zmeniť chirurgický postup, aby sa znížilo riziko poranenia rastovej platničky.
Bolesť jabĺčka.
Pooperačná bolesť v prednej časti kolena je relatívne častá po rekonštrukcii predného skríženého väzu pomocou patelárnej šľachy – BTB. Výskyt bolesti v oblasti za jabĺčkom sa v štúdiách veľmi líši.