Lakťový kĺb

Bolesti lakťa

Lakeť je závesný kĺb zložený z 3 kostí – ramennej, lakťovej a vretennej. Kosti sa udržujú spolu pomocou väzov, ktoré zabezpečujú stabilitu kĺbu. Svaly a šľachy pohybujú kosťami a pomáhajú vykonávať rozličné pohyby. Častými príčinami bolestí lakťa sú:

Dislokácia lakťa: dislokácia lakťa vzniká, keď sa kosti, ktoré vytvárajú kĺb, silou dostanú do nesprávneho postavenia. Dislokácia lakťa vzniká väčšinou pri páde na vystretú končatinu. Taktiež k nej dochádza pri úrazovom poranení ako pri autonehode. Keď je lakeť dislokovaný, môžete pociťovať výrazné bolesti, opuch a neschopnosť zohnúť lakeť. Niekedy môžete tiež cítiť svoju ruku alebo že nemáte pulz na zápästí, pretože nervy a cievy v okolí lakťa môžu byť poranené.

Zlomeniny lakťa: Zlomeniny lakťa sú častými poranenia. Vznikajú následkom pádu na vystretú končatinu, priamym nárazom na lakeť alebo rotačným poranením. Zlomeniny lakťa spôsobujú výrazné bolesti, opuch, citlivosť a bolestivé pohyby. Ak je podozrenie na zlomeninu, je nevyhnutné okamžité vyšetrenie u lekára. Operácia je často nevyhnutná ak je prítomný posun fragmentov.

Každý problém spôsobujúci bolesti, opuch, zmeny farbu kože, poruchy citlivosti, mravčanie alebo abnormálne postavenie ruky a zápästia alebo lakťa a pretrváva viac ako 2-3 dni by mal byť prehodnotený lekárom a liečba by mala byť začatá čo najskôr.

Vyvrtnutie lakťa: Vyvrtnutie lakťa je poranenie mäkkých tkanív lakťa. Je spôsobené natiahnutím alebo roztrhnutím (čiastočným alebo kompletným) väzov, ktoré zabezpečujú podporu lakťovému kĺbu. Väzy sú skupina fibróznych tkanív, ktoré spájajú kosti medzi sebou.

Lakeť je komplex závesného kĺbu tvoreného spojením 3 kostí- ramennej, vretennej a lakťovej. Ramenná kosť sa spája rameno k lakťu a tvorí vrchnú časť závesného kĺbu. Dolná časť kĺbu je tvorená dvoma kosťami, vretennou a lakťovou. Tieto kosti spájajú lakeť so zápästím a tvoria dolnú časť závesného kĺbu. Kĺbové púzdro sa nachádza okolo lakťového kĺbu a je lubrifikované kĺbovou tekutinou.

Tri kĺby lakťa sú:

• Lakťovo-ramenný kĺb, spojenie medzi lakťovou a ramennou kosťou
• Vretenno-ramenný kĺb, spojenie medzi vretennou a ramennou kosťou
• Vretenno-lakťový kĺb, spojenie medzi lakťovou a ramennou kosťou

Lakeť je udržovaný na mieste s podporou rôznych mäkkých tkanív ako:

• Chrupavky
• Šľachy
• Väzy
• Svaly
• Nervy
• Cievny
• Burzy

Rozličné pohyby lakťa sú:

• Zohýbanie
• Vystieranie
• Pronácia
• Supinácia

Príčiny:

• Rozličné príčiny vyvrtnutia lakťa sú:
• Nedobrovoľná rotácia lakťa počas športových aktivít
• Úrazové poranenie lakťa počas pádu
• Prílišné natiahnutie lakťa počas cvičenia, ktoré spôsobuje zvýšený tlak na šľachy lakťa
• Anamnéza predošlých poranení lakťa, ktorý zvyšuje riziko ďalšieho vyvrtnutia

Príznaky:

Príznaky vyvrtnutia lakťa sú:

• Bolesti, opuch, citlivosť a podliatina okolo lakťa
• Obmedzenie hybnosti
• Bolesti lakťa počas naťahovania

Vyvrtnutie lakťa sa rozdeľuje podľa závažnosti príznakov na I. stupeň (ľahké) II. stupeň (mierne) a III. stupeň (závažné). Závažné vyvrtnutie lakťa III. stupňa môže viesť k dislokácii lakťa alebo nestabilite.

Diagnostika a liečba:

Pre diagnostiku vyvrtnutia je dôležitá anamnéza a klinické vyšetrenie. Rőntgenové vyšetrenie je dôležité za účelom vylúčenia iných zmien. Výnimočne je potrebná aj magnetická rezonancia.

Liečba vyvrtnutí lakťa je:

• Kľud: vyhýbajte sa zaťažovaniu postihnutého lakťa po dobu niekoľko týždňov.
• Ľad: aplikujte ľad cez uterák na lakeť na 15-20 min za účelom zmiernenia opuchu a bolestí
• Kompresia: používajte elastickú bandáž na zmiernenie opuchu. Dbajte na to, aby ste bandáž príliš nezaťahovali a tým nezhoršovali prekrvenie
• Elevácia: udržujte postihnutý lakeť vo zvýšenej polohe. Toto môžete realizovať jeho podložením vankúšmi pod ruku.
• Imobilizácia: ortéza alebo dlaha môže byť použitá na stabilizáciu lakťa
• Lieky: Lieky od bolesti zmiernia bolesti a antibiotiká zabránia rozvoju infekcie
• Rehabilitácia: naučte sa správne cvičiť cviky na spevnenie svalov predlaktia. Ďalšie možnosti fyzikálnej terapie sú masáže, ultrazvuk alebo svalová stimulácia
• Operácia: vo všeobecnosti vyvrtnutia lakťa nevyžadujú operačné ošetrenie. Operácia je indikovaná pri závažnom poranení väzov alebo ich roztrhnutí.

Prevencia

Predísť riziku poranenia lakťa vám pomôže:

• Pravidelné cvičenie za účelom zlepšenia svalovej sily
• Zdravá strava
• Používanie bezpečného vybavenia pri športe
• Rozcvičovanie a strečing pred cvičením

Vykĺbenie lakťa a stav po vykĺbeniach a úrazoch väziva

Lakeť je komplex závesného kĺbu tvorený spojením 3 kostí- ramennej, vretennej a lakťovej. Kosti sa udržujú spolu pomocou väzov, ktoré zabezpečujú stabilitu kĺbu. Svaly a šľachy pohybujú kosťami a pomáhajú vykonávať rozličné pohyby. Dislokácia lakťa vzniká, keď sa kosti, ktoré vytvárajú kĺb, silou dostanú do nesprávneho postavenia.

Dislokácia lakťa vzniká väčšinou pri páde na vystretú končatinu. Taktiež k nej dochádza pri úrazovom poranení ako pri autonehode. Keď je lakeť dislokovaný, môžete pociťovať výrazné bolesti, opuch a neschopnosť zohnúť lakeť. Niekedy môžete tiež cítiť svoju ruku alebo že nemáte pulz na zápästí, pretože nervy a cievy v okolí lakťa môžu byť poranené.

Diagnostika a liečba

Diagnostika dislokácie lakťa sa robí po klinickom vyšetrení. Doktor vám vyšetrí pulz na zápästí a zhodnotí prekrvenie ruky. Rőntgenové vyšetrenie je dôležité za účelom vylúčenia iných zmien na kosti. Arteriogram, špeciálny rőntgen ciev môže byť nápomocný pri diagnostike poranení cievy.

Dislokácia lakťa je závažným poranením, preto je nevyhnutné jeho okamžité lekárske ošetrenie. Doma môžete aplikovať ľad na zmiernenie opuchu a bolesti. Avšak je dôležité navštíviť lekára. Doma si môžete skontrolovať pulz na zápästí a stlačiť končeky prsto, kedy po stlačení a zbielení je potrebné aby so 3 sekúnd s im navrátila ružová farba. Na overenie poranení nervov sa dotknite palcom malíčka. Taktiež je nutné si všimnúť poruchy citlivosti na ruke.

Dislokácia lakťa sa napráva potiahnutím ruky za zápästie a daním lakťa do páky. Táto procedúra je známa ako repozícia. Keďže je bolestivá, je možné že pred výkonom dostanete lieky od bolesti. Po repozícii je naložená sadra na imobilizácia lakťa. Po niekoľkých dňoch je potrebné pomaly začať s rozcvičovaním lakťa.

Dislokácii lakťa sa môžete vyhnúť ak sa vyhnete situáciám, pri ktorých môže dôjsť k pádu na vystretú končatinu (ako chôdza v tme alebo po klzkej podlahe).

Ruptúra (roztrhnutie) šľachy bicepsu

Bicepsový sval sa nachádza na prednej strane hornej končatiny v oblasti ramennej kosti a zabezpečuje ohýbanie lakťa a rotácie predlaktia. Šľacha bicepsu sa upína na ramennú kosť a na oblasť lakťa.

Ruptúra šľachy môže byť čiastočná alebo kompletná, kedy sa šľacha kompletne uvoľní od kosti. Čiastočná ruptúra (roztrhnutie) nespôsobí kompletné roztrhnutie. Kompletná ruptúra rozdelí šľachu na 2 časti.

Roztrhnutie šľachy bicepsu v úrovni ramena: na ramennú kosť sa upínajú dve šľachy bicepsu, dlhá hlava, ktorá sa upína do oblasti jamky ramena (glenoidu) a krátka hlava, ktorá sa upína na lopatku. Roztrhnutie vzniká najčastejšie v oblasti dlhej hlavy bicepsu. Rozrthnutie krátkej hlavy je raritné, ale aj pri jej kompletnom roztrhnutí je možno používanie bicepsu.

Roztrhnutie šľachy bicepsu v úrovni lakťa: V oblasti lakťa sa upína jedna šľacha bicepsu, známa ako distálna šľacha bicepsu. Roztrhnutia v tejto oblasti sú zväčša kompletné a sval je oddelený od kosti. Roztrhnutia distálnej šľachy bicepsu vznikajú najčastejšie z úrazu alebo zdvíhania ťažkých predmetov.

Najčastejšie k ruptúre dochádza pri poranení ako pád na vystretú končatinu alebo pri zdvíhaní ťažkých predmetov. Pri preťažení sa môže dôjsť k porušeniu šľachy a následne k roztrhnutiu. Iné problémy v ramene ako zápal šliach, impigment ramena alebo poranenia rotátorovej manžety tiež oslabujú šľachu bicepsu. Ďalšími rizikovými faktormi sú časté zdvíhanie ťažkých predmetov nad hlavu, nadhlavové športy alebo dlhodobé používanie kortikoidov a fajčenie.

Najčastejšími príznakmi sú náhla ostrá bolesť v ramene alebo lakti, v závislosti od poranenia šľachy. Tiež môže byť počuteľné puknutie počas poranenia. Ďalšími príznakmi sú opcuh, podliatina, oslabenie v ramene alebo lakti a nemožnosti otočiť dlaň smerom nadol. Môže byť prítomné vyklenutie v oblasti predlaktia

Základom diagnostiky je klinické vyšetrenie a anamnéza. Rőntgenové vyšetrenie je vhodné na vylúčenie iných kostných poranení. Magnetická rezonancia pomôže rozlíšiť či sa jedná o parciálnu alebo kompletnú ruptúru.

Konzervatívna liečba je limitovaná len pre poranenia hornej časti šľachy bicepsu a zahŕňa kľudový režim, ľadovanie, protizápalové lieky a následnú rehabilitáciu.

U pacientov, kde nedochádza k zlepšeniu pri konzervatívnej liečbe alebo u pacientov, kde je nevyhnutná plná obnova sily ako športovci je nevyhnutná operačná liečba.

Pri operácii robí ortopéd ranu v oblasti ramena alebo predlaktia a následnou refixuje šľachu v mieste jej pôvodného úponu.

Riziká operačnej liečby sú infekcia, poškodenie nervov alebo re-ruptúra (znovu-roztrhnutie) šľachy.

Zlomeniny lakťa

Tri kosti, ramenná, vretenná a lakťová vytvárajú lakťový kĺb. Zlomeniny lakťa vznikajú pri úraze, ako následok viacerých dôvodov: niektoré vznikajú pri páde na vystretú končatinu, priamym nárazom na lakeť alebo abnormálnym vytočením kĺbu za svojim funkčným limitom. Typy zlomenín lakťa:

• Zlomeniny hlavičky rádia (vretennej kosti) a zlomeniny krčku
• Zlomeniny olekranu: sú to najčastejšie zlomeniny lakťa, vznikajúce na kostnom výčnelku lakťovej kosti
• Zlomeniny distálneho humeru: jedná sa o najčastejšie zlomeniny v detskom veku a u starších ľudí. Pri týchto zlomeninách môže dôjsť k poraneniam nervov a ciev

Príznaky zlomenín lakťa sú bolesti, podliatina, stuhnutosť, opuch lakťa a jeho okolia, prelupovanie, poruchy citlivosti alebo oslabenie končatiny, a deformita lakťa. Diagnostika zlomenín je pomocou rőntgenového vyšetrenia. Niekedy je potrebné aj CT vyšetrenie na detailné zobrazenie kĺbových plôch.

Cieľom liečby je možnosť skorého obnovenia hybnosti a zabránenie rozvoja stuhnutosti. Konzervatívna liečba zahŕňa tlmenie bolesti, aplikáciu ľadu, ortézu alebo dlahu na imobilizáciu lakťa počas hojenia a rehabilitácie. Operačná liečba je určená pri posunutých a otvorených zlomeninách na narovnanie kostí a ich stabilizáciu pomocou skrutiek, dláh a pinov alebo drôtov. Pooperačne je vhodná rehabilitácia za účelom posilnenia svalov.

Burzitída lakťa (burzitída olekranu) – „pisársky lakeť“

Lakťová kosť je zakončená v lakti veľkou, zahnutou kostnou časťou nazývanou olekranon, ktorá je pokrytá burzou, malým tekutinou naplneným vačkom, ktorý umožňuje hladký pohyb medzi kosťou a priľahlou kožou. Zápal tejto burzy sa nazýva burzitída lakťa (burzitída olekranu).

Príčinou tejto burzitídy môže byť úraz alebo náraz, nadmerné opieranie sa o lakte, infekcia, ktorá prejde z kože alebo po poštipnutí hmyzom, alebo stavy ako dna a reumatoidná artritída. Ľudia s povolaniami ako inštalatér alebo technik na klimatizácie, pri ktorých je potrebná často práca v kľaku sú rizikovejší pre vznik tohto ochorenia.

Opuch je prvým príznakom burzitídy lakťa. Ako sa burza stále viac napĺňa tekutinou, zvyšuje sa aj bolestivosť. Táto bolesť je vo všeobecnosti mierna, alebo môže narastať zo zvyšujúcim sa tlakom alebo pri zohýbaní lakťa. Ak sa burza zapáli, koža môže byť červená a zateplená a infekcia sa môže šíriť do ďalších častí ruky alebo až do krvi.

Burzitída lakťa sa diagnostikuje na základe anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia. Tiež môže byť realizované rőntgenové vyšetrenie a odobratie vzorky tekutiny z burzy za účelom vyšetrenia infekcie.

Ak je burzitída spôsobená infekciou je vhodné odsatie tekutiny z burzy pomocou punkcie a následnej antibiotickej liečby. Ak nie je spôsobená infekciou, je možnosť liečby pomocou protetických pomôcok, obmedzenia aktivít, ktoré spôsobujú priamy tlak na opuchnutý lakeť, užívaním protizápalových liekov na zmiernenie opuchu alebo injekciami kortikosteroidov aplikovanými priamo do burzy. Ak táto liečba zlyhá, je nutná operačná liečba s odstránením burzy.

Ochrana lakťov pri nadmernom tlaku na lakte pomáha predchádzať tomuto ochoreniu.

Disekujúca osteochondritída chrupavky lakťa (osteochondritis dissecans)

Osteochondritis dissecans (disekujúca osteochondritída) je ochorenie kĺbov, pri ktorom časť chrupavky s tenkou vrstvou kosti sa oddelí od zvyšnej časti kosti následkom nedostatočného cievneho prekrvenia. Oddelená časť sa nazýva „kĺbna myška“. Tieto „myšky“ môžu byť lokalizované alebo sa môžu oddeliť a uvoľniť do kĺbu a spôsobovať bolesti a nestabilitu kĺbu.

Anatómia

Najčastejšie postihnutým je kolená časť stehennej kosti (kondyly stehennej kosti). Na konci stehennej kosti sa nachádza v oblasti kolena dve zaoblené časti nazývané kondyly. Každé koleno má dva kondyly, vnútorný (mediálny) a vonkajší (laterálny). Osteochodnritis dissecans vzniká na vonkajšej strane vnútorného kondylu. Môže vzniknúť aj na iných kĺboch ako lakte, členky, ramená alebo bedrový kĺb.

Výskyt

Osteochondritis dissecans je najčastejšia u mužov a chlapcov vo veku od 10-20 rokov, ktorí sú športovo aktívni. Športovci ako gymnasti alebo baseballoví hráči sú rizikoví pre vznik tohto ochorenia

Príčiny

Presná príčina osteochondritis dissecans nie je známa. Niektoré faktory ako úraz, zlomenina, vyvrtnutie, alebo poranenie kĺbu zvyšujú riziko vzniku tohto ochorenia. Osteochondritis dissecans je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená poruchou prekrvenia na konci postihnutej kosti, ktorá vzniká následkom opakovaných mikro-úrazov. Následkom poranenia sa poškodí cievne zásobenie vymedzenej oblasti, čo vedie k odumretiu časti kosti a prípadnému uvoľneniu tohto odumretého fragmentu. Začne sa hojenie, avšak kĺbová chrupavka je komprimovaná, vyrovnaná a vytvára sa subchondrálna cysta. Všetky tieto zmeny zvyšujú tlak v kĺbe, čo zhoršuje proces hojenia.

Prítomnosť osteochondritis dissecans v rodine naznačuje vrodené ochorenie.

Príznaky

Pacienti s osteochondritis dissecans zväčša majú bolesti, opuchy kĺbov, stuhnutosť, zhoršenie rozsahu hybnosti alebo pocity prelupovania alebo zablokovania. Bolesť sa zvyšuje s fyzickým zaťažením.

Diagnostika

Na diagnostiku je okrem anamnézy a klinického vyšetrenia vhodné rőntgenové vyšetrenie. Tiež je vhodné CT vyšetrenie a vyšetrenie magnetickou rezonanciou na určenie lokalizácie defektu.

Liečba

Liečba závisí o zobrazovacích vyšetrení, veku, závažnosti, stability chrupavky a iných faktorov. Cieľom liečby je zmiernenie príznakov a zabránenie progresie degenerácie kĺbu. Konzervatívna liečba vo včasných štádiách ochorenia s malou závažnosťou je zameraná na pravidelné kontroly, užívanie liekov od bolesti, a imobilizácii na 1-2 týždne. Ak je ochorenie diagnostikované vy vyššom štádiu, je nutná operačná liečby.

Operačné ošetrenie osteochondritis dissecans môže byť pomocou otvorenej operácie alebo artroskopicky. Niektoré možnosti ošetrenie sú návrty, kostný štep, otvorená repozícia (napravenie) a fixácia, kostno-chrupavčitý štep alebo autológny implantát chondrocytov.

Návrty – pri tejto metóde sa vŕtajú malé dierky do kosti, čo zlepšuje prekrvenie a následne prehojenie defektu novou chrupavkou

Otvorená repozícia a fixácia – otvorené ošetrenie sa realizuje ak poškodená oblasť nie je dostupná artroskopicky. Rez je robený v prednej časti kĺbu, uvoľnené fragmenty sú odstránené. Následne je fixácia postihnutých fragmentov pomocou kovového materiálu ako skrutky, piny alebo drôty.

Kostný štep – pomáha vyplniť dieru po uvoľnení fragmentu alebo po odstránení odumretej kosti. Pri tomto výkone sa kostný štep vkladá do poškodeného miesta a slúži na opravenie poškodenej časti alebo na doplnenie chýbajúcej kosti. Je potrebný autograft (odobratý z pacienta) alebo alograft (štep odobratý z banky).

Osteochondrálny (kostno-chrupavčitý) štep – tento výkon pozostáva z odber zdravej chrupavky, ktorá je umiestnená do nezáťažovej zóny kĺbu a jej mozaikovitého umiestnenie do defektu. Umožňuje novo implantovanej chrupavke a kosti na prerastenie postihnutej oblasti. Štepy sa odoberajú z pacienta (autograft) alebo od darcu alebo z kostnej banky (alograft)

Autológny implantát chondrocytov – pri tomto výkone sa odoberá chrupavka z nezáťažového miesta kĺbu. V laboratóriu sa takto odobratá chrupavka vykultivuje a kultúra chrupavky je následne implantovaná na miesto defektu, čo umožňuje jeho prehojenie.

Tenisový lakeť (laterálna epikondylitída)

Tenisový lakeť je často používaný názov ochorenia lakťa nazývaného laterálna epikondylitída. Vzniká následkom preťaženia lakťa, ktoré je spôsobené zápalom šliach, ktoré sa upínajú na kostný výčnelok na vonkajšej strane lakťa (laterálny epikondyl). Jedná sa o bolestivé ochorenie vznikajúce následkom opakovaných svalových sťahov predlaktia, ktoré vedú k zápalu a mikro-trhlinám v šľachách, ktoré sa upínajú na laterálny epikondyl. Ochorenie je častejšie u športovcov ako tenis, alebo pri maľovaní, písaní, záhradničení alebo hre na hudobné nástroje. Pacienti s tenisovým lakťom pociťujú bolesti alebo pálivé pocity, ktoré sa postupne zhoršujú a dochádza k oslabeniu úchopu.

Na diagnostiku tenisového lakťa je potrebná anamnéza, klinické a rőntgenové vyšetrenie, vyšetrenie magnetickou rezonanciou alebo EMG (elektromyografia) na zhodnotenie prípadného útlaku nervu.

Konzervatívne možnosti liečby sú:

• Kľudová aktivita od aktivít, ktoré zhoršujú ťažkosti
• Ortéza alebo dlaha na zmiernenie záťaže na poranené tkanivo
• Aplikácia ľadu na lakeť na zmiernenie opuchu
• Vyhýbanie sa aktivitám, ktoré spôsobujú ťažkosti
• Protizápalové lieky alebo kortikosteroidné injekcie
• Rehabilitácia
• Rázové vlny na zlepšenie prekrvenia a urýchlenie hojenia poranených šliach

Ak konzervatívna liečba zlyhá a príznaky pretrvávajú 6-12 mesiacov, je vhodná operačná liečba . Liečba môže byť realizovaná klasickou otvorenou cestou (jeden väčší rez) alebo artroskopicky (2-3 malé rezy). Váš operatér si zvolí, ktorá z týchto možností je pre vás vhodnejšia.

Pri operácii sú uvoľnené šľachy vystieračov (extenzorov) z kosti s ich následnom refixáciou. Je odstránené všetko jazvovité tkanivo alebo kostné výrastky. Po operácii je rana zašitá.

Pooperačne je vhodná rehabilitácia na posilnenie svalov a zlepšenie hybnosti.

Golfový lakeť (mediálna epikodylitída)

Golfový lakeť, taktiež nazývaný mediálna epikondylitída je bolestivý stav vznikajúci následkom opakovaných svalových sťahov predlaktia, ktoré vedú k zápalu a mikro-trhlinám v šľachách, ktoré sa upínajú na mediálny epikondyl. Mediálny epikondyl je kostný výčnelok, ktorý sa nachádza na vnútornej strane lakťa.

Golfový a tenisový lakeť sú podobné ochorenia, pričom golfový lakeť postihuje vnútornú časť lakťa a tenisový lakeť vonkajšiu. Obe ochorenia sú typov tendonitídy, čo doslovne znamená zápalu šliach.

Príznaky golfového lakťa sú:

• Bolesti lakťa vznikajúce náhle, alebo postupne sa zhoršujúce
• Bolesti na vnútornej strane lakťa zhoršujúce sa pri aktivite
• Stuhnutosť lakťa s obmedzením hybnosti
• Bolesť, ktorá môže vyžarovať do vnútornej strany predlaktia, ruky alebo zápästia
• Oslabenie úchopu
• Bolesť zhoršujúca sa pri úchope predmetov
• Bolesť zhoršujúca sa pri zohnutí zápästia smerom k predlaktiu.

Príčiny

Golfový lakeť je najčastejšie spôsobený nadmerným preťažovaním svalov a šliach predlaktia, ktoré kontrolujú pohyby zápästia a prstov, ale taktiež môže byť spôsobený poranením ako pád, autonehoda alebo poranením pri práci

Golfový lakeť, ako už názov napovedaná, je častý u golfistov, najmä pri zlej technike alebo nevhodnom vybavení. Ďalšími príčinami sú aktivity s opakovaním pohybov predlaktia ako maľovanie, písanie, športy, práca na záhrade.

Diagnostiku golfového lakťa robí ortopéd na základe:

• Anamnézy
• Klinického vyšetrenia
• Rőntgenového vyšetrenia
• Niekedy sú potrebné ďalšie vyšetrenia ako magnetická rezonancia, ultrazvuk a test injekciou

Konzervatívne možnosti ošetrenia golfového lakťa sú:

• Kľudová aktivita od aktivít, ktoré zhoršujú ťažkosti
• Ortéza alebo dlaha na zmiernenie záťaže na poranené tkanivo
• Aplikácia ľadu na lakeť na zmiernenie opuchu 20 minút 4 krát denne
• Vyhýbanie sa aktivitám, ktoré spôsobujú ťažkosti
• Protizápalové lieky alebo kortikosteroidné injekcie
• Rehabilitácia
• Rázové vlny na zlepšenie prekrvenia a urýchlenie hojenia poranených šliach
• Zlepšenie techniky a výbavy na golf

Operačná liečba

Ak konzervatívna liečba zlyhá a príznaky pretrvávajú 6-12 mesiacov, je vhodná operačná liečba . Cieľom operačnej liečby je odstránenie poškodeného tkaniva okolo vnútornej časti lakťa, zlepšenie prekrvenia na urýchlenie hojenia a odstránenie ťažkostí pacienta.

Subluxácia hlavičky kosti vretennej – Pronatio dolorosa

Dislokácia hlavičky vretennej kosti sa nazýva pronatio dolorosa. Tento stav je častý u detí do 5 rokov života. Tento stav vzniká najčastejšie pri potiahnutí dieťaťa za ruku, ale tiež môže vzniknúť pri páde ale pri hojdaní dieťaťa za ruky.

Príznaky:

• Bolesti lakťa
• Dieťa si drží lakeť blízko brucha
• Obmedzenie hybnosti

Liečba zahŕňa aplikáciu ľadu, a v obmedzení hybnosti postihnutej končatiny. Následne je nutná návšteva lekára, kde je toto ochorenie diagnostikované pomocou klinického vyšetrenia.

Liečba spočíva v fixácii dislokácie pomocou jemnej rotácie a zohnutia predlaktia dlaňou smerom nahor. Nesnažte sa tento pohyb robiť sami doma.

Syndróm kubitálneho – lakťového tunela

Syndróm kubitálneho tunela je stav charakterizovaný stlačením ulnárneho (lakťového) nervu v oblasti lakťa nazývanej kubitálny kanál.

Ulnárny nerv prechádza zadnou časťou lakťa za kostným výčnelkom nazývaným mediálny epikodyl v žliabku zvanom kubitálny kanál. Kubitálny kanál je úzky žliabok na vnútornej strane lakťa tvorený kosťou, svalmi a väzmi s ulnárnym nervov prechádzajúcim stredom kanála. Strop kanála je tvorený mäkkým tkanivom nazývaným fascia.

Príznaky

Vo všeobecnosti sa príznaky syndrómu kubitálneho tunela postupne zhoršujú. Ak tento syndróm ostane bez liečby, môže viesť k permanentnému poškodeniu nervu. Častými príznakmi syndrómu kubitálneho tunela sú:

• Občasné poruchy citlivosti, mravčanie a bolesť malíčka, prstenníka a na vnútornej časti ruky. Tieto príznaky sa objavujú najmä v noci pri zohnutí lakťa alebo pri dlhšom nepoužívaní lakťa.
• Bolesti na vnútornej strane lakťa
• Oslabenie ruky a zhoršenie sily úchopu
• Zhoršenie citlivosti a jemnej motoriky, s častým vypadávaním predmetov z ruky
• Atrofia svalov v oblasti ruky a permanentné poškodenie nervu, ak stav ostane bez liečby

Častými príčinami syndrómu kubitálneho kanála sú:

• Úraz
• Opakované pohyby
• Opakovaný dlhodobý tlak na lakeť pri sedení
• Stavy ako kostné výrastky, gangliové cysty, nádory v kubitálnom kanály, ktoré vytvárajú tlak na ulnárny nerv

Diagnostika
Diagnostika syndrómu kubitálneho tunela je založená na anamnéze a klinickom vyšetrení. Tiež môže byť realizované rőntgenové vyšetrenie a testy ako elektromyografia. Tieto testy pomáhajú určiť fungovanie nervu a lokalizovať postihnutia svalov a útlaku nervu.

Liečba

Konzervatívna liečba:

• Vyhýbajte častému zohýbaniu lakťa
• Vyhýbajte sa tlaku na lakeť, neopierajte sa o lakeť, používajte pomôcky pod lakeť na zmiernenie tlaku
• Na noc používajte ortézu alebo dlahu počas spánku na vyrovnanie lakťa. Taktiež si môžete lakeť ľahko obandážovať alebo otejpovať
• Protizápalové lieky ako ibuprofén alebo aspirín slúžia na zmiernenie opuchu
• Rehabilitácia

Ak konzervatívna liečba zlyhá, alebo je útlak nervu závažný a je prítomná atrofia svalov je nutná operačná liečba.

Cieľom liečby je zmiernenie útlaku na ulnárny nerv pomocou uvoľnenia nervu a zväčšenia priestoru okolo nervu, Exitujú viaceré možnosti chirurgického ošetrenia ako:

Mediálna epikondylektómia: táto operácia spočíva v odstránení mediálneho epikondylu, kostného výbežku na vnútornej strane lakťa, čo umožní voľný pohyb ulnárneho nervu pri zohnutí a vystieraní

Transpozícia ulnárneho nervu: táto operácia spočíva vo vytvorení nového tunela pred mediálnym epikondylom a transpozíciu (posunutie) ulnárneho nervu do nového tunela.

Výber operácie závisí od operatéra a iných okolností.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačne je nevyhnutné dodržovať pokyny vášho lekára.

• Krytie a plastová ortéza je na rane ponechaná na 10-14 dní
• Ukladanie končatiny do zvýšenej polohy a cvičenie prstami je dôležité na zmiernenie opuchu
• Stehy sa vyberajú za 10-14 dní od operácie
• Imobilizácia lakťa na 3 týždne je zväčša indikovaná, dĺžka fixácie závisí od typu operácie
• Aplikáciu ľadu zmierňuje opuchu. Ľad je nutné aplikovať cez tkaninu na 20 minút každú hodinu. Krytie je nutné udržovať v suchu počas hygieny
• Rehabilitácia môže byť začatá niekoľko týždňov po operácii

Riziká a komplikácie  – Väčšina pacientov nemá po operácii ťažkosti, avšak riziko sú:

• Infekcia
• Poškodenie nervu spôsobujúce trvalé poškodenie citlivosti okolo lakťa a predlaktia
• Nestabilita lakťa
• Flekčná kontraktúra lakťa
• Bolesti v oblasti jazvy
• Nezlepšenie príznakov po operácii

Artroskopia lakťa

Artroskopia lakťa je miniinvazívna operačné procedúra, ktorá sa realizuje cez malé rezné rany a umožňuje zhodnotiť a ošetriť niektoré ochorenia lakťa.

Lakeť je komplex závesného kĺbu tvoreného spojením 3 kostí- ramennej, vretennej a lakťovej. Ramenná kosť sa spája rameno k lakťu a tvorí vrchnú časť závesného kĺbu. Dolná časť kĺbu je tvorená dvoma kosťami, vretennou a lakťovou. Tieto kosti spájajú lakeť so zápästím a tvoria dolnú časť závesného kĺbu.

Tri kĺby lakťa sú:

• Lakťovo-ramenný kĺb, spojenie medzi lakťovou a ramennou kosťou
• Vretenno-ramenný kĺb, spojenie medzi vretennou a ramennou kosťou
• Vretenno-lakťový kĺb, spojenie medzi lakťovou a ramennou kosťou

Lakeť je udržovaný na mieste s podporou rôznych mäkkých tkanív ako:

• Chrupavky
• Šľachy
• Väzy
• Svaly
• Nervy
• Cievny
• Burzy

Indikácie artroskopie – Artroskopia lakťa je zvyčajne odporúčaná z týchto dôvodov:

• Odstránenie uvoľnených častí ako kúskov kostí alebo poškodenej chrupavky
• Odstránenie jazvovitého tkaniva
• Odstránenie kostných výrastkov: jedná sa o miesta, kde došlo k nadmernému rastu kosti následkom poranenia alebo artritídy, ktorá poškodila konce kosti

Artroskopia je tiež používaná na liečbu a ošetrenie osteoartritídy, reumatoidnej artritídy a stavov ako osteochondritis dissecans, kde dochádza k uvoľneniu fragmentov chrupavky a kosti do kĺbovej dutiny.

Diagnostika

Pre artroskopiou je nutné zhodnotenie anamnézy a kompletného klinického vyšetrenia. Tiež je vhodné doplnenie zobrazovacích vyšetrení ako rőntgen, magnetická rezonancia alebo CT.

Proces

Artroskopia je chirurgická metóda, ktorá využíva artroskop, malý flexibilný nástroj so svetelným zdrojom a videokamerou na konci, ktorá je vsunutá do kĺbu na zhodnotenie a ošetrenie rozličných ochorení.

Artroskopia lakťa je často realizovaná na jednodňovej chirurgii v celkovej anestéze. Pacient leží na boku alebo na chrbte, v polohe ktorá umožňuje operatérovi ľahké použitie artroskopu a dobrú vizualizáciu lakťa.

Na vsunutie artroskopu a potrebných inštrumentov sa vytvára niekoľko malých rezov. Pre zlepšenie vizualizácie lakťa je kĺb potrebné počas výkonu preplachovať sterilnou tekutinou.

Tekutina prechádza artroskopom a kĺbom a udržiava dobrú vizualizáciu a obmedzuje krvácanie. Kamera pripojená na artroskop prenáša obraz na obrazovku, ktorá sa nachádza na sále a umožňuje operatérovi zhodnotiť samotný kĺb a následne ho ošetriť. Na konci výkonu sú operačné rany uzavreté a sterilne ošetrené. Na obmedzenie hybnosti v lakti môže byť naložená ortéza alebo sadra.

Výhody artroskopie:

• Malé rany
• Minimálne poškodenie mäkkých častí
• Menšie pooperačné bolesti
• Rýchlejšia rekonvalescencia
• Nižšie riziko infekcie

Pooperačné starostlivosť – Pooperačne je nutné:

• Mať adekvátny oddych
• Držať končatinu vo zvýšenej polohe nad úrovňou srdca na zmiernenie opuchu
• Oblasť rán udržovať v suchu a čistote
• Je možné použiť bandáž hornej končatiny na zmiernenie bolestí a zlepšenie rozsahu hybnosti
• Užívať lieky od bolesti, ako boli predpísané
• Rehabilitácia
• Dodržovať zdravú stravu a obmedziť fajčenie na urýchlenie hojenia

Komplikácie

Možné komplikácie artroskopie sú infekcia, krvácanie a poškodenie priľahlých ciev a nervov.

Rekonštrukcia väzov lakťa

Lakeť je komplexný kĺb hornej končatiny tvorený ramennou kosťou a dvoma kosťami predlaktia, vretennou a lakťovou. Je to jeden z najdôležitejších kĺbov, ktorý zabezpečuje pohyby ako zohnutie, vystretie a rotácie predlaktia .

Lakťový kĺb je podporovaný lakťovým (ulnárnym) postranným väzom, vretenným (radiálnym) postranným väzom a anulárnym väzom. Tieto väzy zabezpečujú stabilitu sa silu lakťa.

Na lakťový kĺb sa upínajú šľachy ohýbačov a vystrieračov. Skupina svalov korešpondujúcich k týmto šľachám pomáha aj pri rotáciách predlaktia ako aj ruky a zápästia.

Poranenia

Častými stavmi, ktoré postihujú šľachy okolo lakťa sú tenisový a golfový lakeť, ktoré vznikajú následkom preťaženia šliach alebo ako výsledkoch opakovaných aktivít pri športe, mechanických aktivitách alebo pri posilňovaní.

Väzy okolo lakťa sa môžu poškodiť aj pri vyvrtnutí, pretrhnutí, úraze alebo akejkoľvek nehode. Vyvrtnutie alebo úraz môžu vznikať aj následkom opakované zaťaženia, preťaženia alebo priameho úrazu.

Príznaky

Častými príznakmi poranené lakťa a okolitých štruktúr sú opuch a bolesti, ktoré môžu vyžarovať od lakťa smerom na predlaktie do dlane a môžu sa zhoršovať pri pohyboch zápästia. Niekedy je súčasne prítomná nestabilita kĺbu.

Operačná liečba

Rekonštrukcia väzov

Rekonštrukcia väzov je zvažovaná u pacientov z roztrhnutím väzov. Nad lakťom je vytvorený kožný rez s ochranou nervov, svalov a šliach. Náhradná šľacha sa odoberá z inej časti tela (predlaktie alebo predkolenie). Do kostí hornej končatiny sú vyvŕtané diery okolo lakťového kĺbu. Náhradná šľacha je následne prevlečená cez vyvŕtané diery v mieste pôvodného úponu komplexu väzov. Následne je šľacha pomocou špeciálnych stehov prichytená k povrchu kosti. Rana je uzavretá a prekrytá sterilným krytím. Následne je naložená ortéza alebo sadra na niekoľko týždňov. Pooperačne je potrebná rehabilitácia.

Komplikácie

Častými komplikáciami rekonštrukcie väzov a šliach lakťa sú infekcia, poškodenie okolitých nervov a ciev, strata sily alebo flexibility v lakti.

Rehabilitácia

Úspech operačnej liečby závisí aj od pooperačnej rehabilitácie a cvičení, ktoré začínajú po sňatí sadry alebo ortézy rovnako ako aj aplikácii ľadu a fyzikálnej terapie po operácii.

Ošetrenie šliach a väzov lakťa

Lakeť je komplexný kĺb hornej končatiny tvorený ramennou kosťou a dvoma kosťami predlaktia, vretennou a lakťovou. Je to jeden z najdôležitejších kĺbov, ktorý zabezpečuje pohyby ako zohnutie, vystretie a rotácie predlaktia .

Lakťový kĺb je podporovaný lakťovým (ulnárnym) postranným väzom, vretenným (radiálnym) postranným väzom a anulárnym väzom. Tieto väzy zabezpečujú stabilitu sa silu lakťa.

Na lakťový kĺb sa upínajú šľachy ohýbačov a vystrieračov. Skupina svalov korešpondujúcich k týmto šľachám pomáha aj pri rotáciách predlaktia ako aj ruky a zápästia.

Poranenia

Častými stavmi, ktoré postihujú šľachy okolo lakťa sú tenisový a golfový lakeť, ktoré vznikajú následkom preťaženia šliach alebo ako výsledkoch opakovaných aktivít pri športe, mechanických aktivitách alebo pri posilňovaní.

Väzy okolo lakťa sa môžu poškodiť aj pri vyvrtnutí, pretrhnutí, úraze alebo akejkoľvek nehode. Vyvrtnutie alebo úraz môžu vznikať aj následkom opakované zaťaženia, preťaženia alebo priameho úrazu.

Príznaky

Častými príznakmi poranené lakťa a okolitých štruktúr sú opuch a bolesti, ktoré môžu vyžarovať od lakťa smerom na predlaktie do dlane a môžu sa zhoršovať pri pohyboch zápästia. Niekedy je súčasne prítomná nestabilita kĺbu.

Operačná liečba

Ošetrenie šliach

Ošetrenie poškodených šliach za rozdeľuje na 2 typy – debridement šliach a uvoľnenie šliach.

Debridement šliach

Táto procedúra je často používaná na ošetrenie tendinitídy (zápalu šliach). Operatér pri nej odstrání všetko poškodené tkanivo šľachy a vyčistí ju.

Uvoľnenie šliach

Jedná sa o najčastejšie ošetrenie šliach. Operatér pri ňom lokalizuje úpon šľachy ohýbača alebo vystrierača k lakťu a následne poškodenú šľachu rozdelí a odstráni jazvovitné tkanivo alebo zhrubnutia okolo šľachy. Niekedy je potrebné uvoľnení koniec šľachy prišiť k okolitým tkanivám.

Rekonštrukcia väzov

Rekonštrukcia väzov je zvažovaná u pacientov z roztrhnutím väzov. Nad lakťom je vytvorený kožný rez s ochranou nervov, svalov a šliach. Náhradná šľacha sa odoberá z inej časti tela (predlaktie alebo predkolenie). Do kostí hornej končatiny sú vyvŕtané diery okolo lakťového kĺbu. Náhradná šľacha je následne prevlečená cez vyvŕtané diery v mieste pôvodného úponu komplexu väzov. Následne je šľacha pomocou špeciálnych stehov prichytená k povrchu kosti. Rana je uzavretá a prekrytá sterilným krytím. Následne je naložená ortéza alebo sadra na niekoľko týždňov. Pooperačne je potrebná rehabilitácia.

Komplikácie

Častými komplikáciami rekonštrukcie väzov a šliach lakťa sú infekcia, poškodenie okolitých nervov a ciev, strata sily alebo flexibility v lakti.

Rehabilitácia

Úspech operačnej liečby závisí aj od pooperačnej rehabilitácie a cvičení, ktoré začínajú po sňatí sadry alebo ortézy rovnako ako aj aplikácii ľadu a fyzikálnej terapie po operácii.

Ošetrenie šľachy bicepsu

Bicepsový sval sa nachádza na prednej strane hornej končatiny v oblasti ramennej kosti a zabezpečuje ohýbanie lakťa a rotácie predlaktia, súčasne tiež pomáha stabilizovať rameno. Šľacha bicepsu sa upína na ramennú kosť a na oblasť lakťa. V oblasti lakťa sa upína jedna šľacha bicepsu, známa ako distálna šľacha bicepsu. Roztrhnutia v tejto oblasti sú zväčša kompletné a sval je oddelený od kosti. Pri roztrhnutí nie je možné otáčanie dlane nahor a nadol. Šľacha po roztrhnutí bez chirurgického ošetrenia nezrastie a výsledkom je dlhodobé oslabenie rotácii predlaktia.

Je niekoľko procedúr ako zabezpečiť chirurgické ošetrenie distálneho bicepsu. Niektoré techniky vyžadujú dve rany, niektoré jednu. V niektorých prípadoch je nutné šľachu nanovo prifixovať pomocou stehov prechádzajúcich cez kosť, niekedy je potrebné použitie kovového materiálu na fixáciu šľachy.

Chirurgická technika

Počas ošetrenia šľachy distálneho bicepsu sa v hornej časti predlaktia robí malý rez. Následne sa roztrhnutá šľacha bicepsu lokalizuje a stiahne cez rez von. Oblasť vretennej kosti, kde sa šľacha upína sa pripraví na refixáciu šľachy. Následne sa šľacha refixuje pomocou kostných špeciálnych kotvičiek.

Pooperačne

Po kompletnom ošetrení, je nutná ortéza alebo sadra v 90 stupňovom ohnutí lakťa na 6 týždňov.

Riziká a komplikácie

Komplikácie z operácie sú vzácne. Môže vzniknúť porucha citlivosti predlaktia, novotvorba kosti, obmedzenie hybnosti a opakované roztrhnutie šľachy.

Transpozícia ulnárneho nervu

Úvod

Ulnárny (lakťový) nerv je jeden z 3 hlavných nervov hornej končatiny, ktorý prechádza od krku cez kostný výbežok na vnútornej strane lakťa (mediálny epikondyl), pod svalmi predlaktia smerom nadol k ruke do dlaňovej časti smerom k malíčku. Ulnárny nerv pomáha pri kontrolovaní väčšiny svalov ruky, ktoré zabezpečujú úchop a jemnú motoriku ako aj pri kontrolovaní svalov zápästia.

Ulnárny nerv môže byť utláčaný v mnohých miestach, ktoré vedú k útlaku nervu. Kompresia nervu spôsobuje bolesti a poruchy citlivosti na rozličných častiach ruky. Vzniká najčastejšie v oblasti mediálneho epikondylu a nazýva sa syndróm kubitálneho kanála. Transpozícia ulnárneho nervu operačná liečba, kedy ulnárny nerv posunieme alebo transponujeme na správne miesto z jeho pôvodného umiestnenia v oblasti mediálneho epikondylu.

Indikácie

Transpozícia ulnárneho nervu je indikovaná za účelom uvoľnenia tlaku na ulnárny nerv ako pri:

• Útlaku ulnárneho nervu následkom poranenia alebo pri nadmernom tlaku vyvíjanom na lakeť
• Pri ochorenia s útlakom ulnárneho nervu ako reumatoidná artritída, alebo syndróm kubitálneho kanála
• Pri zlyhaní konzervatívnej liečby
• Pri progresívnej deformite štvrtého a piateho prsta
• Pri progresívnom strate hybnosti ruky

Príprava na operáciu

Pred operáciou je nutné kompletné vyšetrene, klinické vyšetrenie, rőntgen hrudníka a laboratórne odbery. Operačná oblasť sa pred operáciou pripraví. Operačná liečba je realizovaná v turnikete (prístroji, ktorý zabráni cirkulácii krvi).

Operácia

Transpozícia ulnárneho nervu sa realizuje v celkovej alebo lokálnej anestéze. Rez sa robí v oblasti mediálneho epikondylu.
Traspozícia: operatér jemne vypreparuje ulnárny nerv z mediálneho epikondylu a následne ho presunie pred mediálny epikondyl (predná transpozícia). Nerv tiež môže byť transponovaný pod kožu (subkutánna transpozícia), pod sval (submuskulárna transpozícia) alebo do svalu (intramuskulárna transpozícia). Rez je následne zašitý.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačne je turniket odstránený a lakeť je umiestnený do sadry na niekoľko týždňov v 45 stupňovom zohnutí lakťa pri subkutánnej transpozícii alebo do 90 stupňového zohnutia lakťa pri intramuskulárnej transpozícii. Po zložení fixácie je nevyhnutná rehabilitácia za účelom obnovenia hybnosti v lakti. Návrat k bežným aktivitám je možný po súhlase lekára.

Riziká a komplikácie – Väčšina pacientov nemá po operácii ťažkosti, avšak riziko sú:

• Poškodenie nervu
• Infekcia
• Zlyhanie kompletnej dekompresie nervu
• Zápal žíl (tromboflebitída)

Kontraktúra lakťa

Kontraktúra lakťa znamená stuhnutie lakťa, ktoré obmedzuje hybnosť. Je to častá komplikácia po operácii lakťa, zlomeninách, dislokáciách alebo popáleninách.

Normálny rozsah hybnosti v lakti je 30-145 stupňov. Tuhý alebo kontrahovaný lakeť je diagnostikovaný, keď schopnosť vystrieť alebo zohnúť lakeť je znížená o 30 a viac stupňov. Flekčne kontraktúry väčšie ako 45 stupňov výrazne obmedzujú pacienta vo vykonávaní bežných aktivít ako hygiena a stravovanie.

Príznaky –Príznaky kontraktúry lakťa sú:

• Stuhnutosť lakťa
• Neschopnosť lakeť plne vystrieť alebo zohnúť
• Bolesť zvyčajne nie je prítomná

Príčiny –Príčiny, ktoré spôsobujú kontraktúru lakťa sú:

• Úraz lakťa
• Operácia lakťa
• Osteoartritída
• Reumatoidná artritída
• Uvoľnené teliesko v kĺbe
• Osteofyty a kostné výrastky
• Nezhojené zlomeniny
• Infekcia kĺbu
• Popáleniny

Diagnostika

Stav lakťa musí byť zhodnotený a vyšetrený ortopédom. Nutný je odber anamnézy, klinické vyšetrenie a zobrazovacie metódy ako rőntgen, CT vyšetrenie, vyšetrenie magnetickou rezonanciou a vyšetrenia nervu.

Konzervatívna liečba

Konzervatívna liečba umožňuje liečbu väčšiny kontraktúr lakťa, ktoré trvajú menej ako 6 mesiacov. Možnosti konzervatívnej liečby sú:

• Rehabilitácia
• Ortézovanie
• Sadrovanie
• Manipulácia s lakťom

Chirurgická liečba

Ak konzervatívna liečba zlyhá a napriek nej kontraktúra lakťa pretrváva, je vhodná operačná liečba.
Uvoľnenie kĺbového púzdra je chirurgická metóda, ktorá pomáha uvoľňovať kontraktúru lakťa spojenú so stuhnutosťou lakťa. Tento výkon môže byť realizovaný otvorenou cestou alebo artroskopicky cez malé rezy. Artroskopické uvoľnenie kĺbového púzdra je miniinvazívna technika, ktorá sa robí v celkovej alebo lokálnej anestéze.
Možnosti operačnej liečby kontraktúry lakťa je nutné konzultovať so svojim ortopédom.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačne je nutné dodržiavať presné odporúčania vášho lekára.

Základné odporúčania po operácii sú:

• Držať končatinu vo zvýšenej polohe nad úrovňou srdca na zmiernenie opuchu
• Oblasť rán udržovať v suchu a čistote
• Užívať lieky od bolesti, ako boli predpísané
• Rehabilitovať podľa inštrukcii operatéra
• Dodržovať zdravú stravu a obmedziť fajčenie na urýchlenie hojenia

Komplikácie

Pri artroskopickom ošetrení je riziko komplikácii minimálne. Možné komplikácie sú infekcia, krvácanie a poškodenie priľahlých ciev a nervov.