Rameno

Bolesti v oblasti ramenného kĺbu

Bolesť v ramene vzniká najčastejšie následkom poranenia, ktoré sa vyskytuje najmä pri športoch ako plávanie, tenis, posilňovanie a hádzaná. Poranenia vznikajú následkom opakovaných pohybov v ramene alebo preťaženia.
Okrem bolesti, sú poranenia ramena sprevádzané tiež stuhnutosťou, obmedzenou hybnosťou, pukaním alebo v nemožnosti vykonávať bežné aktivity.
Najčastejšie poranenia sú natiahnutia a podvrtnutia, dislokácie, zápaly šliach, burzitídy, poranenia rotátorovej manžety, zlomeniny a artritídy.

Natiahnutia a podvrtnutia: podvrtnutie je natiahnutie alebo natrhnutie ligament (väzov, ktoré spájajú kosti v kĺb). Je to časté poranenie a zvyčajne vzniká pri páde alebo náhlom pohybe. Natiahnutím dochádza len k samotnému natiahnutiu alebo aj k natrhnutiu šliach alebo svalov. Vzniká najčastejšie pri športe.

Dislokácie: dislokácie ramena vznikajú na konci ramennej kosti, ktorá je silou vytlačená zo svojej pozície. Vznikajú najčastejšie pri páde alebo priamym nárazom na kĺb počas kontaktných športov.

Tendinitídy (zápaly šliach) : jedná sa o zápal šľachy, tkaniva pripájajúceho sval ku kosti. Vznikajú následkom zranenia alebo preťaženia.

Burzitídy: jedná sa o zápal vačkov nazývaných burzy, ktoré sú naplnené tekutinou a ich úlohou je ochraňovať a odpružovať vaše kĺby. Vznikajú následkom dlhodobého preťaženia, poranenia, dny alebo infekcie.

Poranenia rotátorovej manžety: rotátorová manžeta je tvorená zo šliach a svalov, ktoré udržujú ramenný kĺb. Svaly rotátorovej manžety umožňujú pohyb v ramene hore a dole. Tieto poranenia časti spôsobujú obmedzenie hybnosti.

Zlomeniny: zlomenina je porušenie kontinuity kosti, ktoré najčastejšie vzniká následkom poranenia ako pád alebo priamym úderom na rameno.

Artritídy: osteoartritída je najčastejším typom artritídy ramena, charakterizovaná progresívnym poškodzovaním chrupavky v kĺbe.

Pri bolestiach ramena je nevyhnutné skoré začatie liečby, ktoré zahŕňa fyzický kľud, ľadovanie, kompresiu a eleváciu. Protizápalové lieky predpísané vašim lekárom vám môžu pomôcť od bolesti a opuchu. Taktiež vám váš lekár môže odporučiť určité cviky a rehabilitáciu na zlepšenie prekrvenia a procesov hojenia.

Poranenie rotátorovej manžety

Rotátorová manžeta je skupina šliach ramena, ktoré zabezpečujú podporu a umožňujú veľký rozsah hybnosti. Vážnejšie poranenie môže viesť k natrhnutiu týchto šliach, ktoré predstavuje najčastejšiu príčinu bolestí u pacientov v strednom veku.

Príčiny:
Natrhnutie rotátorovej manžety vzniká následkom tlaku z oblasti lopatky počas zdvihnutého ramena. Môže tiež vzniknúť pri opakovaných pohyboch pri nadhlavových športoch( hádzaná, volejbal) alebo autonehode.

Príznaky:
Natrhnutie rotátorovej manžety spôsobuje výrazné bolesti ramena a pocity praskania pri určitých pohyboch. Tiež môže byť prítomná stuhnutosť, opuch, obmedzenie hybnosti alebo citlivosť v prednej časti ramena.

Diagnostika:
Základom je klinické vyšetrenie, rőntgenové vyšetrenie a magnetická rezonancia.

Konzervatívna liečba:
Konzervatívna liečba zahŕňa fyzický kľud, záves ramena, lieky od bolesti, injekcie protizápalových látok (kortikoidov) a lokálnych anestetík a rehabilitáciu.

Operačná liečba:
Poranenia rotátorovej manžety je možné ošetriť klasickou otvorenou cestou alebo artroskopicky pripevnením šliach špeciálnymi kotvami k ramennej kosti. Pooperačne je nutná rehabilitácia.

Impingement syndróm – bolesti v subakromiálnom priestore

Impigment ramena je stav, ktorý vzniká následkom zápalu šliach v ramennom kĺbe. Je najčastejšou príčinou bolestí u dospelých. Ramenný kĺb je guľový kĺb, kde jamku tvorí štruktúra nazývaná glenoid, ktorá je súčasťou lopatky a hlavu (guľu) tvorí ramenná kosť. Impigment ramena je tiež nazývaný plaveckým ramenom, tenisovým ramenom alebo tendinitídou rotátorovej manžety.

Príčiny:
Impigment vzniká následkom tlaku rotátorovej manžety z lopatkovej oblasti pri zdvihnutej hornej končatine. Častejšie vzniká u mladých ľudí a dospelých v strednom veku, ktorí sa venujú fyzickej aktivite s častým opakovaním pohybov nad hlavou. Bolesť je spôsobená burzitídou alebo zápalom šliach samotnej manžety. Niekedy aj čiastočné natrhnutie rotátorovej manžety môže spôsobiť impigment.

Príznaky:
Pri impigmente ramena sa vyskytujú kľudové bolesti alebo bolesti pri záťaži a oslabenie ramena pri zdvíhaní nad hlavu.

Diagnostika:
Základom vyšetrenia je klinické vyšetrenie, rőntgenové vyšetrenie a magnetická rezonancia.

Konzervatívna liečba:
Konzervatívna liečba zahŕňa fyzický kľud, lieky od bolesti, injekcie protizápalových látok (kortikoidov) a lokálnych anestetík a rehabilitáciu.

Operačná liečba:
Odporúčaná je artroskopia ramena s ošetrením šliach rotátorovej manžety a prípadným odstránením kostných výrastkov.

SLAP lézie – poškodenie hornej časti labra ramenného kĺbu

SLAP (superior- labrum anterior posterior) lézie sú poškodenia hornej časti labra. Labrum je kruh fibróznej chrupavky, ktorý je umiestnený okolo glenoidu (časti lopatky, ktorá tvorí jamku ramenného kĺbu) a slúži na stabilizáciu ramenného kĺbu.

Príčiny:
Najčastejšou príčinou vzniku SLAP lézii je pád na vystretú končatinu, opakované pohyby nad hlavou ako vrhanie alebo zdvíhanie ťažkých predmetov. Pri nadhlavových a kontaktných športoch je riziko vzniku SLAP lézie vyššie.

Príznaky:
Najčastejším príznakom sú bolesti ramena pri záťaži.

Diagnostika:
Základom vyšetrenia je klinické vyšetrenie a magnetická rezonancia (ideálne s podaním kontrastnej látky do ramenného kĺbu).

Liečba:
Liečba zahŕňa protizápalové lieky a rehabilitácia. V závislosti od závažnosti SLAP lézie je, najmä u športovcoch, odporúčaná artroskopia ramena s ošetrením lézie (lokálne ošetrenie eventuálne zošitie).

Zápaly a degeneratívne ochorenia ramenného kĺbu

Pojem „artritída“ doslovne znamená zápal kĺbu. Vo všeobecnosti však označuje stav, kedy dochádza k deštrukcii chrupavky. Deštrukcia chrupavky v ramennom kĺbe spôsobuje artritídu ramena. Zápal je prirodzená odpoveď organizmu na poranenie. Varovnými príznakmi zápalu sú začervenanie, opuch, zateplenie a bolesť.
Chrupavka slúži na stlmenie záťaže vyvíjanej na kĺb. Veľkosť poškodenia chrupavky a zápalu synovie (výstelky kĺbu) závisí od typu a štádia artritídy. Zvyčajne je úvodná bolesť známkou zápalu. V neskorších štádiách, kedy už je chrupavka poškodená, bolesť vzniká pri mechanickom trení kostí o seba.

Typy artritídy:
Existuje viac ako 100 rozdielnych typov reumatických ochorení. Najčastejšou je osteoartritída a reumatoidná artritída.

Osteoartritída: Osteoartritída je taktiež nazývaná ako degeneratívne kĺbové ochorenie, je najčastejším typom artritídy, ktorá sa vyskytuje u starších ľudí. Toto ochorenie postihuje chrupavku, ktorá má za úlohu ochraňovať a tlmiť nárazy na konci kostí. Pri osteoartritíde dochádza k opotrebovaniu chrupavky a jej poškodeniu. V extrémnym prípadoch môže dôjsť až k úplnej strate chrupavky, následkom čoho následne dochádza ku kontaktu kosti o kosť.

Osteoartritída spôsobuje bolesti kĺbov a obmedzenie normálneho rozsahu hybnosti v kĺboch. V najťažších prípadoch dochádza až k úplnej strate hybnosti v ramene, čo výrazne invalidizuje pacienta.

Reumatoidná artritída: Jedná sa autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém tela napáda zdravé kĺby, tkanivá a orgány. Najčastejšie sa vyskytuje u žien vo fertilnom veku. Toto ochorenie spôsobuje zápal výstelky kĺbov (synovie). Spôsobuje bolesti, stuhnutosť a obmedzenie hybnosti v kĺboch. Pri závažných prípadoch dochádza k deformitám kĺbu. Tento typ artritídy postihuje najčastejšie symetricky kĺby ruky a nohy.

Príčiny:
Osteoartritída vzniká následkom opotrebovania chrupavky pokrývajúcej konce kostí. K tomu dochádza následkom nadmernej záťaže počas dlhej doby, iných kĺbových ochorení , poranenia alebo deformity. Primárna osteoartritída je najčastejšie spojená so starnutím a degeneráciou kĺbov.

Sekundárna osteoartritída vzniká následkom iných ochorení alebo stavov, ako napríklad opakovaných úrazov, operácii na kĺboch alebo vývojových porúch kĺbov.

Reumatoidná artritída je spôsobená aktiváciou génov zodpovedných za chorobu pri infekcii alebo následkom enviromentálnych faktorov. Aktiváciou tohto spúšťacieho mechanizmu sa začnú v tele produkovať protilátky, ktoré pôsobia na zápal v kĺboch.

Príznaky:
Keďže exituje niekoľko typov artritídy, jej príznaky sa menia v závislosti od typu. Vo všeobecnosti je prítomný opuch, bolesti alebo citlivosť kĺbov, trvajúce viac ako 2 týždne, začervenanie a zateplenie kĺbu, obmedzenie hybnosti alebo ranná stuhnutosť.

Diagnostika:
Základom vyšetrenia je klinické vyšetrenie a rőntgenové vyšetrenie. Magnetická rezonancia a počítačová tomografia (CT) slúžia ako doplnkové metódy.

Liečba:
Neexituje liečba artritídy. V liečbe príznakov sa využívajú protizápalové lieky. Taktiež je vhodná fyzioterapia a rehabilitácia. Pri závažných prípadoch je možná aj operačná liečba, ktorá závisí od veku pacienta a závažnosti stavu. Pri ramennom kĺbe využívame náhradu ramenného kĺbu.

Zamrznuté rameno, ztuhnuté rameno (frozen shoulder)

Zmrznuté rameno, taktiež nazývané adhezívna kapsulitída, je stav charakterizovaný bolestivosťou a obmedzením hybnosti v ramennom kĺbe. Častejšie sa vyskytuje u žien a u starších pacientov medzi 40-60 rokov života.

Príčiny:
Zmrznuté rameno je spôsobené zápalom v oblasti ligament (väzy, ktoré spájajú kosti navzájom). Kĺbový obal ramena následkom zápalu hrubne, sťahuje sa a môžu vzniknúť tuhé zväzky tkanív nazývané adhézie. Riziko vzniku tohto ochorenia je u pacientov po úraze ramena, po operáciách ramena, u pacientov s dlhodobou imobilizáciou ramena alebo pri ochoreniach ako cukrovka, poruchách štítnej žľazy, Parkinsonovej chorobe a ochoreniach srdca.

Príznaky:
Základnými prejavmi sú bolesti a stuhnutosť v ramene s obmedzením hybnosti.

Diagnostika:
Základom vyšetrenia je klinické vyšetrenie, rőntgenové vyšetrenie a prípadne magnetická rezonancia.Konzervatívna liečba:
Konzervatívna liečba zahŕňa protizápalové lieky, injekcie protizápalových látok (kortikoidov) a lokálnych anestetík do ramena, aplikáciu tepla a rehabilitáciu za účelom zlepšenia rozsahu hybnosti.

Operačná liečba:
Ak konzervatívna liečba zlyhá, je vhodné artroskopické ošetrenie ramena s ošetrením zmenených tkanív.

Vykĺbenia v oblasti ramenného kĺbu (dislokácie, luxácie)

Pri nadhlavových športoch alebo opakovaných pohyboch v ramene na pracovisku môže dôjsť k dislokácii (vyskočeniu) hlavy ramennej kosti z jamky. Dislokácia môže byť čiastočná (subluxácia) alebo kompletná spôsobujúca bolesti a nestabilitu v ramene. Ramena najčastejšie dislokuje smerom dopredu (predné nestability), ale taktiež môže dislokovať dozadu alebo smerom nadol.

Najčastejším príznakom dislokácie je bolestivosť a nestabilita v ramene. Môžu sa vyskytnúť aj ďalšie symptómy ako opuch, podliatina alebo znížená citlivosť. Súčasne môže dôjsť k roztrhnutie väzov alebo šliach ramena a k poškodeniu nervov.

Liečba dislokácii spočíva v tzv. zatvorenej repozícii, ktorá vráti späť hlavu ramennej kosti do jamky. Následne je rameno imobilizované pomocou závesu alebo ortézy. Vhodné je ho ľadovať 3-4x denne. Po ústupe bolestí a opuchu je započatá rehabilitácia.

Subluxácie ramenného kĺbu

Ramenný kĺb je guľový kĺb, pri ktorom hlava ramennej kosti je udržovaná v jamke (glenoid) nachádzajúcej sa na lopatke pomocou skupiny väzov. Čiastočné dislokácie ramena sa nazývajú subluxácie. To znamená, že hlava je čiastočne posunutá z jamky (glenoidu), na rozdiel od dislokácie, kde je vyskočená celá. K subluxáciám dochádza pri pádoch alebo priamom poranení ramena. Taktiež môže vznikať následkom predošlých poranení ramena alebo pri staršom poškodení väzov. Subluxácie majú tendenciu sa opakovať, vzhľadom na laxicitu (voľnosť) väzov.

Príznaky subluxácie sú:

• Pocit samotnej subluxácie
• Bolesti, porucha citlivosti alebo oslabenie ramena
• Pocit neistoty v ramene

Diagnostika subluxácie je na základe klinického vyšetrenia a anamnézy. Taktiež je vhodné doplniť aj rőntgenové vyšetrenie.

Liečba subluxácii je v kľudovom režime, aplikácii ľadu, protizápalových liekov na zmiernenie bolesti a zápalu. Následne je vhodná rehabilitácia na spevnenie ramena a zabránenie opakovaniu stavu. Pri zlyhaní konzervatívnej liečby je odporúčaná operačná liečba s ošetrením poškodených väzov.

Akromionklavikulárne luxácie (AC dislokácie)

Akromionklavikulárne dislokácie sú jedným z najčastejších poranení hornej končatiny. Zahŕňajú separácie AC kĺbu a poranenia väzov, ktoré tento kĺb spevňujú. AC kĺb je kĺb, kde sa spája kľúčna kosť s časťou lopatky nazývanej akromion.

Príčiny:
Toto poranenie sa najčastejšie vyskytuje u mladých pacientov a je výsledkom priameho pádu na rameno. Pri ľahšom poranení dochádza k natiahnutiu AC väzov bez posunu kľúčnej kosti. Pri závažnejších poraneniach nastáva natrhnutie AC väzov a natiahnutiu pridružených väzov, čím dochádza k posunu kľúčnej kosti. Pri najzávažnejších poranenia sa AC a okolité väzy pretrhnú.

Príznaky:
Medzi príznaky AC dislokácie patria bolesti ramena, podliatina, opuch a obmedzenie hybnosti.

Diagnostika:
Základom vyšetrenia je anamnéza, klinické vyšetrenie a rőntgenové vyšetrenie.

Konzervatívna liečba
Konzervatívna liečba zahŕňa protizápalové lieky, aplikáciu ľadu a rehabilitáciu

Operačná liečba:
Operačná liečba je metódou voľby pri pretrvávajúcich bolestiach alebo dislokácii. Využíva sa viacero typov fixácii, ako fixácia dlahou alebo anatomická sutúra, ktorú je možné realizovať aj za pomoci artroskopie. Pooperačne je nevyhnutná rehabilitácia.

Ruptúra šľachy bicepsu

Bicepsový sval sa nachádza na prednej strane ramena a slúži na zohýbanie a rotovanie ramena. Šľacha bicepsu je tvorená fibróznym tkanivom, a upína sval na rameno v jeho hornej časti a na predlaktie v jeho dolnej časti. Preťaženie alebo poranenie môžu viesť poškodeniu šľachy a k jej eventuálnemu roztrhnutiu (ruptúre). Ruptúra môže byť čiastočná alebo kompletná, kedy sa šľacha kompletne uvoľní od kosti. K roztrhnutiu šľachy môže dôjsť v oblasti ramena alebo predlaktia. Väčšina ruptúr vzniká v ramennej časti šľachy.

Príčiny

Najčastejšie k ruptúre dochádza pri poranení ako pád na vystretú končatinu alebo preťažením svalu, či už vzhľadom k veku alebo opakovanými nadhlavovými pohybmi pri napr. tenise alebo plávaní.

Ruptúry šľachy bicepsu sú časté u ľudí nad 60 rokov, ktorí majú prítomné mikro-trhliny následkom degeneratívnych zmien a preťaženia. Tieto mikro-trhliny oslabujú šľachu a preto je zvýšené riziko jej roztrhnutia.

Ďalšími príčinami sú časté zdvíhanie ťažkých predmetov v práci, posilňovanie alebo dlhodobé používanie kortikoidov a fajčenie.

Príznaky

Najčastejšími príznakmi sú:

• Náhla ostrá bolesť v ramene
• Počuteľné puknutie počas poranenia
• Bolesť, citlivosť a oslabenie v ramene alebo predlaktí
• Problém pri otáčaní dlane nahor a nadol
• Vyklenutie v oblasti predlaktia
• Podliatina v oblasti hornej končatiny

Diagnostika

Základom vyšetrenia je klinické vyšetrenie. Rőntgenové vyšetrenie je vhodné na vylúčenie iných kostných poranení. Magnetická rezonancia pomôže rozlíšiť či sa jedná o parciálnu alebo kompletnú ruptúru.

Konzervatívna liečba

Konzervatívna liečba je limitovaná len pre poranenia hornej časti šľachy bicepsu a zahŕňa kľudový režim, ľadovanie, protizápalové lieky a následnú rehabilitáciu.

Operačná liečba

U pacientov, kde nedochádza k zlepšeniu pri konzervatívnej liečbe alebo u pacientov, kde je nevyhnutná plná obnova sily ako športovci je nevyhnutná operačná liečba.

Pri operácii robí ortopéd ranu v oblasti ramena alebo predlaktia a následnou refixuje šľachu v mieste jej pôvodného úponu.

Riziká operačnej liečby sú infekcia, poškodenie nervov alebo re-ruptúra (znovu-roztrhnutie) šľachy.

Zlomeniny kľúčnej kosti

Zlomeniny kľúčnej kosti patria medzi veľmi časté zlomeniny u aktívnych športujúcich ľudí (futbal, bojové športy, cyklistika). Vznikajú následkom pádu na vystretú končatinu alebo priamym nárazom. Zlomená kľúčna kosť spôsobuje bolesti pri zdvíhaní ramena, prítomný je opuch, podliatina alebo zjavná deformita.

Zlomenina kľúčnej kosti sa zvyčajne vylieči konzervatívne. Ak však dôjde k výraznému posunu fragmentov kostí je potrebná operácia, ktorá slúži na znovu navrátenie kontinuity kosti s následnou stabilnou fixáciou zlomeniny.

Operačná liečba sa využíva v týchto prípadoch:

• Viacúlomková zlomenina
• Otvorená zlomenina
• Poranenie spojené s poranením ciev a nervových štruktúr
• Výrazné skrátenie kľúčnej kosti s deformitou

Možnosti operačného ošetrenia

Fixácia dlahou a skrutkami

Počas operácie operatér robí repozíciu (napravenie) zlomeniny do normálneho postavenia a následne zlomeninu fixuje kovovou dlahou a skrutkami. Pokiaľ dlaha nerobí pacientovi ťažkosti, ponecháva sa dlhodobo. Pri ťažkostiach je nutné jej operačné odstránenie po prehojení zlomeniny.

Piny

Pri tejto technike sa využívajú tenké kovové drôty (piny) na udržanie zlomeniny vo vyhovujúcom postavení. Operačná rana je menšia ako pri dlahe, ale následne po prehojení je nutné odstránenie kovového materiálu.

Komplikácie operačnej liečby

Špecifické komplikácie pri operačnej liečbe zlomenín kľúčnej kosti sú: porušené kostné hojenie, poškodenie pľúc alebo dráždenie kovového materiálu.

Opich – injekčné podanie liečiva do ramenného kĺbu

Do ramenného kĺbu sú aplikované injekcie na liečbu bolestivých stavov ako sú osteoaritída, zmrznuté rameno alebo zápaly šliach. Aplikujú sa lokálne anestetiká v kombinácii s protizápalovou látkou (kortikoidom). Taktiež je možná aplikácia kyseliny hyaluronovej na zlepšenie lubrifikácie kĺbu.

Aplikácie injekcie prebieha za sterilných podmienok, v sede alebo v ľahu, v závislosti od miesta aplikácie. Špecifické miesta je možné opichovať pod sonografickou kontrolou. Po aplikácii je nutný niekoľkodňový kľudový režim.

Artroskopia ramena

Artroskopia je miniinvazívna diagnostická a terapeutická metóda na ošetrenie kĺbových poranení. Artroskopia ramena je realizovaná pomocou malého inštrumentu nazývaného artroskop. Artroskop je tvorený systémom svetla a kamery, ktorý prenáša obraz na obrazovku na operačnej sále. Artoskopicky je možné ošetriť kostné poranenia, poranenia chrupavky, šliach, väzov a svalov.

Ramenný kĺb je guľový kĺb tvorený z hlavice (hlava ramennej kosti) a jamky (časť lopatky nazývaná glenoid). Kĺbové plochy sú pokryté chrupavkou, ktorá zabraňuje treniu samotných kostí a zabezpečuje hladký pohyb v kĺbe. Šľachy a väzy okolo ramenného kĺbu zabezpečujú jeho stabilitu a silu. Poranenie alebo ochorenie týchto štruktúr alebo kostí vedie k nestabilite ramena, ktoré vedie k rozvoju bolesti, zápalu a zníženiu hybnosti.

Indikácie:

• Artroskopia ramena je indikovaná pri nasledujúcich ochoreniach, kedy konzervatívna liečba zlyhala:
• Impigment ramena
• Natrhnutie rotátorovej manžety
• Zmrznuté rameno alebo stuhnutosť kĺbu
• Nestability ramena
• Ruptúra bicepsovej šľachy
• Poškodenie chrupavky alebo väzov
• Kostné výrastky v ramene
• Artritída kľúčnej kosti

Metodika:
Artroskopia ramena sa realizuje v celkovej anestéze alebo regionálnom bloku (regionálna anestézia), v polohe na boku alebo v polosede. Do kĺbu je aplikovaná sterilná tekutina na rozšírenie samotného kĺbu. Artroskop je do kĺbu vsunutý cez malý asi 1 cm rez. Chirurgické inštrumenty potrebné na samotné ošetrenie ramenného kĺbu sú zavádzané cez oddelený malý rez. Po chirurgickom ošetrení sú všetky inštrumenty odstránené a malé rezy zašité.

Pooperačná starostlivosť:
Malé rany po artroskopii potrebujú niekoľko dní na zahojenie. Nutné sú pravidelné preväzy rán do vybratia stehov. Presný pooperačný manažment závisí od typu ošetrenia. Pri bolestiach sa podávajú lieky od bolesti, rameno fixovaná v šatkovom závese alebo ortéze. Nutná je pooperačná rehabilitácia.

Výhody: V porovnaní s klasických otvoreným chirurgickým ošetrením má artroskopia tieto výhody:

• Menej bolesti
• Menej komplikácii
• Kratšiu nevyhnutnú dobu hospitalizácie
• Rýchlejšiu rekonvalescenciu

Rizikáa komplikácie :
Komplikácie artrokospie predstavujú infekcie, krvácanie, poškodenie priľahlých nervov a ciev alebo spomalené hojenie. V špecifických prípadoch môže dôjsť k stuhnutiu ramena, ktorému je možné zabrániť správnou pooperačnou rehabilitáciou.

Artroskopická Bankartova stabilizácia

Ramenný kĺb je guľový kĺb tvorený z hlavice (hlava ramennej kosti) a jamky (časť lopatky nazývaná glenoid). Jamka ramenného kĺbu je veľmi plytká, preto na zabezpečenie stability v ramene je prítomná kruhová chrupavčitá štruktúra, ktorá ju obkolesuje, nazývaná labrum.
K typickému poraneniu labra nazývaného Bankartova lézia dochádza pri dislokácii ramena. Pri tejto lézii dochádza k opakovaným dislokáciám ramena najmä u pacientov pod 30 rokov.

Diagnostika:
Pre diagnostiku je nevyhnutná anamnéza a klinické vyšetrenie pacienta. Vhodné je tiež doplnenie rőntgenového vyšetrenia prípadne magnetickej rezonancie ramena.

Liečba:
Konzervatívna liečba zahŕňa imobilizáciu ramena, kľudový režim. Pokiaľ konzervatívnou liečbou nedôjde k zlepšeniu stavu alebo dochádza k opakovaných dislokáciám, je indikovaná operačná liečba.

Popis operácie:
Bankartovu operáciu je možné realizovať otvorenou cestou alebo miniinvazívne artroskopicky.

Cez malý rez v oblasti ramena je zavedený artroskop, ostatné inštrumenty potrebné na ošetrenie lézie labra sú zavádzané cez samostatný malý vstup. Poškodené labrum je ošetrené a pomocou špeciálnych kotiev znovu upevnené na oblasť jamky (gleoidu). Malé rezy sú následne zašité stehom.

Artroskopia zabezpečuje minimálne poškodenie štruktúr ramena a na rozdiel od otvorenej cesty nevyžaduje odpájanie a znovu prišitie priľahlých svalov (m. subscapularis).

Pooperačná starostlivosť:

• Rehabilitáciu je možné začať prvý pooperačný deň
• Bežné aktivity je možné začať vykonávať po ústupe bolesti podľa tolerancie, s obmedzením zdvíhania ťažších objektov nad hlavu
• Vaše rameno bude fixované po 3 týždne po operácii
• 8-10 dní po operácii je možné začať ľahké aktivity ako beh alebo plávanie

Riziká:
Artrokopická Bankartova operácie je ralívne bezpečná operácia. Ako miniinvazívna technika je spájaná s menším výskytom komplikácii a rýchlejšou rekonvalesceniou.
Je riziká predstavujú:

• Infekciu
• Poškodenie priľahlých cievnych a nervových štruktúr
• Stuhnutie ramena
• Bolesti

Rekonštrukcie defektov labra

Ramenný kĺb je guľový kĺb tvorený z hlavice (hlava ramennej kosti) a jamky (časť lopatky nazývaná glenoid). Jamka ramenného kĺbu je veľmi plytká, preto na zabezpečenie stability v ramene je prítomná kruhová chrupavčitá štruktúra, ktorá ju obkolesuje, nazývaná labrum.

Príčiny:
Traumatické poranenie ramena alebo poranenie následkom preťaženia môžu viesť k poraneniam labra. Taktiež starnutie oslabuje labrum, čo môže viesť k jeho sekundárnemu poškodeniu a roztrhnutiu.
Príznaky
Labrálne lézie sa prejavujú bolestivosťou, pocitom zablokovania v ramene, zníženým rozsahom hybnosti alebo nestabilitou ramena.

Typy poškodení labra:
Najčastejšie poškodenia labra sú:

• SLAP lézia – termín SLAP (superior –labrum anterior-posterior) lézia znamená poranenie hornej časti labra, v mieste úponu šľachy bicepsového svalu.
• Bankartova lézia – jedná sa o poranenia labra, ktoré vedie k opakovaným dislokáciám ramena a následne k artritíde
• Lézia zadného labra – tento typ poranenia je vzácny, ale môže spôsobovať vnútorný impigment ramena

Diagnostika:
Základom diagnostiky je anamnéza a klinické vyšetrenie. Rőntgenové vyšetrenie je potrebné na vylúčenie iných ochorení. Následne je vhodné doplnenie počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie. Diagnostika je tiež možná pomocou artroskopie ramena.

Konzervatívna liečba
Liečbu je možné začať konzervatívne pomocou protizápalových liekov a kľudového režimu. Následne je nutná rehabilitácia. Pri zlyhaní konzervatívnej liečby je indikované artroskopické ošetrenie

Operačná liečba
Počas artroskopie ramena pri SLAP léziách je nevyhnutné vyšetrenie labra a bicepsovej šľachy. Ak je potvrdená lézia bez postihnutia šľachy, je poškodená časť labra odstránená a ošetrená. Pri súčasnom postihnutí šľachy je nutné ju refixovať pomocou vstrebateľných stehov.
Bankartove lézie sú ošetrené Bankartovou operáciou. Pri tejto operácii je lézia ošetrená jej refixovaním na jamku (glenoid) pomocou špeciálnych kotiev.

Pooperačná starostlivosť:
Pooperačne je rameno na niekoľko dní imobilizované v ortéze alebo v závese. Lokálne je aplikovaný ľad, vrámci fyzikálnej terapie je možná elektrostimulácia, masáže, alebo iné ošetrenie. Pasívne cvičenie je možné začať po ústupe bolestí. Aktívne rozcvičovanie hybnosti je možné 6 týždňov po operácii. Plný návrat k športovej aktivite je 3 mesiace po operácii.
Riziká a komplikácie
Riziká artroskopického ošetrenia labra predstavujú:

• Infekciu
• Poškodenie priľahlých cievnych a nervových štruktúr
• Stuhnutie ramena
• Bolesti
• Návrat nestability
• Zlyhanie ošetrenia lézie

Náhrada ramenného kĺbu (endoprotéza)

Ramenný kĺb má veľký rozsah hybnosti, ktorý umožňuje vykonávať rozličné pohyby. Je to guľový kĺb tvorený z hlavice (hlava ramennej kosti) a jamky (časť lopatky nazývaná glenoid). Kĺbové plochy sú pokryté chrupavkou, ktorá zabraňuje treniu samotných kostí a zabezpečuje hladký pohyb v kĺbe. Šľachy a väzy okolo ramenného kĺbu zabezpečujú jeho stabilitu a silu.

Pri poškodení chrupavky dochádza k zvýšenému treniu medzi kosťami, ktoré vedie k bolesti, opuchom a stuhnutosti kĺbu (osteoartritíde).

Totálna náhrada ramenného kĺbu je jedna z definitívnych možností ošetrenia tohto stavu. Pri tejto operácii sú kĺbové plochy ramenného kĺbu nahradené umelou náhradou (protézou). Výmena hlavy ramennej kosti aj jamky sa nazýva totálna náhrada ramenného kĺbu.

Indikácia:
Tento typ operácie je indikovaný u pacientov s osteoartritídou alebo reumatoidnou artritídou po zlyhaní konzervatívnej liečby (injekcie, rehabilitácia, medikamenty) s pretrvávaním bolesti.

Indikáciami sú:

• Závažné bolesti s obmedzením denných aktivít
• Mierne alebo silné bolesti v kľude
• Oslabenie alebo strata hybnosti

Diagnostika:
Je nutné zhodnotiť anamnézu pacienta a klinické vyšetrenie s doplnením rőntgenového vyšetrenia a magnetickej rezonancie.

Operácia:
Operácia je realizovaná v regionálnej alebo celkovej anestéze. Chirurgický rez je vedený v oblasti postihnutého ramena a priľahlé svaly sú oddelené na zabezpečenie prístupu ku kĺbu. Hlava ramennej kosti je oddelená od jamky a následne sú poškodené časti odstránené. Rovnaký postup je realizovaný na kĺbnej jamke. Následne je ramenná časť aj jamka nahradená protézou. Kĺbové púzdro je zošité a operačná rana je uzavretá.

Pooperačná starostlivosť:
Pooperačne pacient dostáva lieky od bolesti a antibiotiká. Rameno je fixovaná v špeciálnej ortéze. Postupne je započatá rehabilitácia. Denné aktivity je možné znovu vykonávať 2-6 týždňov po operácii.

Riziká a komplikácie:
Keďže sa jedná o väčší operačný výkon je spojený s týmito komplikáciami:

• Komplikácie z anestézy ako pocity na zvracanie, zvracanie
• Infekcia
• Dislokácia ramena vyžadujúca reoperáciu
• Poškodenie priľahlých cievnych, nervových a svalových štruktúr
• Bolesti
• Pľúcna embólia
• Opotrebovanie protézy

Hydrodilatácia ramena

Hydrodilatácia ramena sú jedna z najnovších techník liečby zmrznutého ramena alebo adhezívnej kapsulitídy. Jedná sa o stavy charakterizované stuhnutosťou a zápalom v oblasti kĺbového púzdra ramenného kĺbu, spájané s bolesťami, stuhnutosťou a obmedzením hybnosti. Hydrodilatácia je realizovaná na zníženie bolestí a zlepšenie rozsahu hybnosti.

Informujte svojho lekára o nasledujúcich stavoch:

• Ak máte cukrovku
• Ak ste alergický na kontrastnú látku alebo lieky
• Ak užívate lieky na riedenie krvi (najmä warfarin)
• Ak sa necítite dobre
• Ak ste tehotná alebo môžete byť tehotná

Aplikácia

Hydrodilatácia je realizovaná na rőntgenovom stole. Koža na ramene je vydezinfikovaná definfekčným roztokom. Následne je tenká ihla vsunutá do oblasti ramena pod rőntgenovou kontrolou. Do kĺbu je aplikované malé množstvo kontrasnej látky na overenie si pozície ihly. Následne je do kĺbu aplikovaná zmes lokálneho anestetika a protizápalovej látky (kortikoidu) súčasne s fyziologickým roztokom na roztiahnutie klbového púzdra. Počas tohto procesu je možné cítiť tlak a mierny diskomfrot v ramene. Ihla je následne odstránená.

Po aplikácii

Po hydrodiltácii je možno robiť jemné pohyby v ramene, ale je nutné sa vyhnúť zdvíhaniu ťažkých predmetov alebo intenzívnej aktivite po dobu 3 dní. Môže dôjsť k rozvoju malého kožného výsevu v oblasti krku alebo tváre, ktorý sám za 2-3 dni zmizne bez liečby. Raritne môže pacient zaznamenať zvýšenie telesnej teploty