Zápästie a ruka

Degeneratívne a zápalové ochorenia kĺbov zápästia a ruky

Artritída je zápalové ochorenie kĺbov. Existuje viacero typov artritíd, najznámejšou je osteoartritída. Postihnutie kĺbov pri artritíde je rôznorodé, pričom v oblasti ruky postihuje najmä oblasť palca. Taktiež však môže postihnúť aj iné kĺby prstov. Prejavuje sa opuchom, bolesťami, stuhnutosťou a deformitami.

U koho vznikne artritída?

S artritídou sa často stretávame u ľudí po 40 roku života, ale môže postihnúť pacienta v ktoromkoľvek veku. Najčastejšie vzniká pri starnutí, ale taktiež po úrazoch, zlomeninách a dislokáciách kĺbov. Niektoré typy artritídy sú častejšie u žien ako u mužov, ako napríklad artritída palca.

Aké sú typy artritídy?

Exituje niekoľko typov artritídy. Najčastejšie sú:

Osteoartritída: Osteoartritída je taktiež nazývaná ako degeneratívne kĺbové ochorenie, je najčastejším typom artritídy, ktorá sa vyskytuje u starších ľudí. Toto ochorenie postihuje chrupavku, ktorá má za úlohu ochraňovať a tlmiť nárazy na konci kostí. Pri osteoartritíde dochádza k opotrebovaniu chrupavky a jej poškodeniu. V extrémnym prípadoch môže dôjsť až k úplnej strate chrupavky, následkom čoho následne dochádza ku kontaktu kosti o kosť.
Osteoartritída spôsobuje bolesti kĺbov a obmedzenie normálneho rozsahu hybnosti v kĺboch. V najťažších prípadoch dochádza až k úplnej strate hybnosti v kĺbe, čo výrazne invalidizuje pacienta, najmä pri postihnutí chrbtice, kolien a bedrových kĺbov.

Reumatoidná artritída: Jedná sa autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém tela napáda zdravé kĺby, tkanivá a orgány. Najčastejšie sa vyskytuje u žien vo fertilnom veku. Toto ochorenie spôsobuje zápal výstelky kĺbov (synovie). Spôsobuje bolesti, stuhnutosť a obmedzenie hybnosti v kĺboch. Pri závažných prípadoch dochádza k deformitám kĺbu. Tento typ artritídy postihuje najčastejšie symetricky kĺby ruky a nohy.

Poúrazová artritída: Táto artritída vzniká následkom úrazu ruky, zápästia alebo lakťa. Môže vzniknúť aj roky po samotnom úraze (zlomenina, závažné podvrtnutie alebo natrhnutie šliach.)

Psoriatická artritída: Táto forma artritídy vzniká u ľudí s kožným ochorením psoriáza. Postihuje najmä koncové kĺby prstov rúk a nôh. Taktiež môže dôjsť k zmenám nechtov. Časté sú súčasné bolesti chrbtice.

Ako sa artritída diagnostikuje?

Nevyhnutné je klinické vyšetrenie a rőntgenové vyšetrenie za účelom určenia závažnosti stavu a prípadných kostných výrastkov.

Aké sú možnosti liečby artritídy ruky?

Konzervatívne možnosti sú: zmena pohybových aktivít, lieky od bolesti, používanie ortéz a aplikácia protizápalových injekcii (kortokoidov). Pri zlyhaní konzervatívnej liečby a pretrvávaní ťažkostí je inidikovaná operačná liečba.

Synovektómia: tento typ operácie je indikovaný v skorých štádiách zápalu, keď je prítomný opuch (synovitída), ktorý spôsobuje bolesti a obmedzenie hybnosti. Synovektómia je chirurgické odstránenie zapálenej synovie (výstelky kĺbu) a realizuje sa artroskopicky.

Artroplastika (náhrada kĺbu): pri tomto type operácii je postihnutý kĺb vymenený umelým kĺbom (protézou). Je vhodná u pacientov s pevnou kosťou a strednými nárokmi na ruku, kedy sa využívajú keramické náhrady kĺbov. U pacientov s nestabilitou kĺbu alebo s výrazným poškodením nie sú tieto protézy vhodné. U pacientov so zápalovými artritídami, s nedostatočnou kvalitou kostí a nízkymi nárokmi na zaťažovanie ruky je možnosť použitia silikónových kĺbov, ktoré sú vhodné aj v prípade závažného poškodenia kĺbu alebo nestability.

Artrodéza: fúzia, nazývaná artrodéza , v sebe zahŕňa odstránenie kĺbu a následné spojenie kostí pomocou kovového materiálu (drôty,skrutky). Táto operácia eliminuje úplne hybnosť v kĺbe, preto je indikovaná pri závažnom poškodení kĺbu s obmedzením hybnosti a poškodením okolitých šliach a väzov, alebo po zlyhaní náhrady kĺbu, alebo pokiaľ je vyžadovaná záťaž na ruku.

Rehabilitácia

Pooperačne je nevyhnutná rehabilitácia na obnovu sily a hybnosti ruky. Pooperačne je aplikovaná dočasne ortéza na ochranu ruky. Taktiež na minimálne 12 týždňov je obmedzenie bežných aktivít.

Artritída palca na ruke

Artritída je zápalové ochorenie kĺbov. Existuje viacero typov artritíd, najznámejšou je osteoartritída. Postihnutie kĺbov pri artritíde je rôznorodé, pričom v oblasti ruky postihuje najmä oblasť palca. Prejavuje sa opuchom, bolesťami, stuhnutosťou a deformitami. S artritídou sa často stretávame u ľudí po 40 roku života, ale môže postihnúť pacienta v ktoromkoľvek veku.

Na diagnostiku je nevyhnutné klinické vyšetrenie a rőntgenové vyšetrenie za účelom určenia závažnosti stavu a prípadných kostných výrastkov.

Konzervatívne možnosti liečby sú: zmena pohybových aktivít, lieky od bolesti, používanie ortéz a aplikácia protizápalových injekcii (kortokoidov). Pri zlyhaní konzervatívnej liečby a pretrvávaní ťažkostí je inidikovaná operačná liečba:

Synovektómia: tento typ operácie je indikovaný v skorých štádiách zápalu, keď je prítomný opuch (synovitída), ktorý spôsobuje bolesti a obmedzenie hybnosti. Synovektómia je chirurgické odstránenie zapálenej synovie (výstelky kĺbu) a realizuje sa artroskopicky.

Artroplastika (náhrada kĺbu): pri tomto type operácii je postihnutý kĺb vymenený umelým kĺbom (protézou). Je vhodná u pacientov s pevnou kosťou a strednými nárokmi na ruku, kedy sa využívajú keramické náhrady kĺbov. U pacientov s nestabilitou kĺbu alebo s výrazným poškodením nie sú tieto protézy vhodné. U pacientov so zápalovými artritídami, s nedostatočnou kvalitou kostí a nízkymi nárokmi na zaťažovanie ruky je možnosť použitia silikónových kĺbov, ktoré sú vhodné aj v prípade závažného poškodenia kĺbu alebo nestability.

Artrodéza: fúzia, nazývaná artrodéza , v sebe zahŕňa odstránenie kĺbu a následné spojenie kostí pomocou kovového materiálu (drôty,skrutky). Táto operácia eliminuje úplne hybnosť v palcovom kĺbe, preto je indikovaná pri závažnom poškodení kĺbu s obmedzením hybnosti a poškodením okolitých šliach a väzov, alebo po zlyhaní náhrady kĺbu, alebo pokiaľ je vyžadovaná výrazná záťaž na ruku.

Rehabilitácia

Pooperačne je nevyhnutná rehabilitácia na obnovu sily a hybnosti ruky. Pooperačne je aplikovaná dočasne ortéza na ochranu ruky. Taktiež na minimálne 12 týždňov je obmedzenie bežných aktivít.

Zlomenina zápästia

Zápästie je tvorené dvoma kosťami predlaktia, vretennou a lakťovou a ôsmymi malými zápästnými kostičkami, ktoré medzi sebou vytvárajú menšie a väčšie kĺby. Zlomeninou zápästia sa označuj zlomenina jednej alebo viacerých týchto kostí.

Typy zlomenín:

• Jednoduchá zlomenina zápästia, pri ktorej sú kosti v dobrom postavení a stabilné
• Nestabilná zlomenina, kedy sú kosti v zlom postavení a posunuté
• Otvorená zlomenina zápästia, kedy je kosť vypichnutá cez kožu. Tento typ zlomeniny je rizikový na infekciu a vyžaduje okamžité chirurgické ošetrenie.

Príčiny

Zlomeniny zápästia vznikajú pri páde na vystretú končatinu, autonehodách alebo úrazoch na pracovisku. Niektoré športy ako futbal, snowboard a korčulovanie sú rizikové na vznik tejto zlomeniny. Zlomeniny zápästia sú častejšie u ľudí s osteoporózou, ochorením kostí charakterizované vyššou lámavosťou kostí.

Príznaky

Základnými príznakmi zlomeniny zápästia sú výrazná bolestivosť, opuch a obmedzenie hybnosti.

Ďalšie príznaky sú:

• Deformované, pokryvené zápästie
• Podliatina
• Porucha citlivosti
• Stuhnutosť

Diagnostika

Okrem samotného klinického vyšetrenia je nutné rőntgenové vyšetrenie, niekedy aj vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) na získanie detailného prehľadu o zlomenine a postavení kostí. Magnetická rezonancia môže pomôcť pri diagnostike malých zlomenín a poškodení väzov.

Liečba

Základom konzervatívnej liečby sú protizápalové lieky a lieky od bolesti na zmenšenie zápalu a bolesti, súčasne s aplikáciou sadrovej fixácie alebo fixácie ortézou.

Pri zlom postavení kostí je nutná tzv. repozícia, napravenie zlomeniny v lokálnej anestéze s následnou fixáciou sadrovou dlahou.

Operačná liečba

Operácia je nevyhnutná v prípadoch výrazného zlého postavenia kostí. Realizuje sa v celkovej anestéze. Na ošetrenie je možné použiť externý fixátor, kedy sú do kosti zavedené piny a pomocou externého rámu je udržované správne postavenie kostí.

Ďalšou možnosťou je ošetrenie zlomeniny pomocou dlahy a skrutiek alebo drôtov. Pri príliš trieštivých zlomeninách je niekedy potrebné použiť kostný štep, najčastejšie odoberaný z panvy alebo z kostnej banky.

Pooperačne je nutné so zápästím rehabilitovať, aby sa zabránilo stuhnutiu lakťa.

Riziká a komplikácie

Ako každá operácia, aj operačná liečba zlomenín zápästia predstavuje určité riziká:

• Infekcia
• Stuhnutosť kĺbu
• Artritída

Vyvrtnutie zápästia

Poranenia zápästia následkom natiahnutia alebo natrhnutia väzov sa nazývajú vyvrtnutia zápästia. Tieto poranenia najčastejšie vznikajú následkom pádu počas bežných denných aktivít alebo pri športových úrazoch. Vyvrtnutie varíruje od ľahkých až po závažné formy, v závislosti od poškodenia väzov.

Základnými príznakmi sú:

• Opuch a bolesti zápästia
• Obmedzenie hybnosti
• Podliatina
• Pocity pukania v zápästí
• Zateplenie v oblasti zápästia

Vyvrtnutie zápästia diagnostikujeme pomocou klinického vyšetrenia a následne rőntgenového vyšetrenia, CT vyšetrenia alebo magnetickou rezonanciou.

Liečba môže byť konzervatívna alebo chirurgická. Pri konzervatívnej liečbe využívame imobilizáciu zápästia sadrou alebo ortézou s následnou rehabilitáciou po ústupe bolestí. Operácia je nevyhnutná ak dôjde ku kompletnému roztrhnutiu väzov.

Kladivkový prst

Kladivkový prst je stav, kedy sa koniec prsta ohne a nedá sa vystrieť. K tomu dochádza, ak je poškodená šľacha extensoru (vystrierača) na konci prsta. Kĺby prsta sú uspôsobené tak, aby bolo možné prst zohýbať a vystierať. Každý prst je zložený z 3 článkom, medzi ktorými sú 2 kĺbové spojenia (interfalangeálne kĺby, IP kĺby).

Kladivkový prst vzniká najčastejšie pri športových úrazoch kedy dôjde k stlačeniu prsta alebo nárazu lopty na konček prsta. Zranenie je spôsobené buď len roztrhnutím šľachy vystierača alebo aj so súčasnou zlomeninou prsta.

Vo všeobecnosti sa kladivkový prst lieči konzervatívne špeciálnymi dlahami na imobilizáciu prsta. Pri súčasnej zlomenine je nutná fixácia 6-8 týždňov s následnou rehabilitáciou. Pri závažných prípadoch a zlyhaní konzervatívnej liečby je odporúčaná operácia.

Ak je stav ponechaný bez liečby, dochádza k rozvoju deformity prsta nazývanej deformita labutej šije.

Príčiny

Kladivkový prst najčastejšie vzniká pri poranení pri športe alebo iných aktivitách s priamym pôsobením sily na prst.

Príznaky

Hlavnými príznakmi sú nemožnosť vystrie prst v poslednom článku, bolesti a opuch.

Diagnostika

Nutné je klinické vyšetrenie a následne rőntgenové vyšetrenie poraneného prsta. V niktorých prípadoch je vhodné aj doplnenie magnetickej rezonancie.

Liečba

Konzervatívna liečba spočíva v imobilizácii špeciálnou ortézou na 6-8 týždňov.

V prípade, že je nutné prst zaťažovať skôr je vhodné chirurgické ošetrenie pomocou kovového materiálu (drôty), ktorý je nutné po prehojení odstrániť.

Pri zlyhaní konzervatívnej liečby je nutná operačná liečba s rekonštrukciou šľachy a pri súčasnej zlomenina aj fixácia zlomeniny pomocou kovových drôtov.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačne je nevyhnutná rehabilitácia za účelom spevnenia a rozcvičenia prsta.

Rizika a komplikácie

Medzi komplikácie a riziká operačnej liečby zaraďujeme:

• Avaskulárnu nekrózu (odumretie kosti následkom porušenia cievneho zásobenia
• Infekciu
• Poškodenie nechtového lôžka
• Chronickú citlivosť

Zlomenina palca ruky

Zlomeniny v oblasti palca vznikajú následkom priameho nárazu, pádu, svalového sťahu alebo pokrútenia počas športu ako futbal, hokej, lyžovanie alebo wrestling. Zlomenina môže vzniknúť kdekoľvek na palci, ale najzávažnejšie sú zlomeniny bázy palca v blízkosti zápästia. Zlomenina sa prejavuje výraznými bolesťami, citlivosťou a opuchom, zhoršením hybnosti alebo nehybnosťou, deformáciou, alebo poruchou citlivosti a prekrvenia palca.

Diagnosticky je nutné klinické vyšetrenie a následne rőntgenové vyšetrenie.

Liečba spočíva v imobilizácii sadrovou dlahou alebo ortézou počas celej doby hojenia. Operácia je nevyhnutná pri zlyhaní konzervatívnej liečby. Je možnosť operačnej fixácie pomocou externého fixátora, kedy sú do kosti zavedené piny a externým rámom je udržované postavenie zlomeniny alebo fixácia pomocou drôtov, skrutkami alebo dlahou.

Zlomeniny ruky a prstov

Ruka je jednou z najflexibilnejší a najpoužívanejších častí tela. A práve preťažovaním pri rozličných aktivitách je ruka náchylnejšia na poranenia ako natiahnutia, vyvrtnutia, zlomeniny a dislokácie, rezné rany a amputácie počas používania pracovných nástrojov a športov.

Zlomeniny

Zlomenina je poručenie kontinuity kosti, ktoré vzniká následkom pôsobenia sily väčšej ako samotná kosť znesie. Najčastejšími príznakmi zlomeniny sú výrazná bolestivosť, opuch, podliatina alebo krvácanie, deformita, zmeny farby kože, a obmedzenie hybnosti.

Zlomeniny prstov

Prsty sú jemné štruktúry ľudského tela, ktoré pomáhajú pri vykonávaní denných aktivít svojim koordinovaným pohybom. Každá abnormalita postihujúca prsty môže mať vážne dôsledky na kvalitu života. Zlomenina prsta nie je malé poranenie a ak sa ponechá bez liečby môže viesť k stuhnutosti, bolesti, porušeniu usporiadania ruky a obmedzeniu špecifických pohybov ako úchop alebo manipulácii s objektmi. Zlomeniny prstov najčastejšie vznikajú počas športových aktivít, pri pádoch alebo pri obsluhe strojov.

Diagnostika

Diagnosticky je nutné klinické vyšetrenie a následne rőntgenové vyšetrenie na určenie závažnosti a lokalizácie zlomeniny.

Liečba

Cieľom liečby je odstránenie bolesti, zástava krvácania, prevencia poškodenia cievneho zásobenia a odstránenia zdrojov infekcie ako cudzie telesá a odumreté tkanivo. Ďalším krokom je napravenie zlomeniny a udržanie postavenia kostí buď konzervatívnym spôsobom alebo operačným spôsobom.

Konzervatívna liečba

Kosť môže byť napravená do správneho postavenia pomocou manipulácie. Následne je naložená sadrová dlaha alebo ortéza na udržanie postavenia, ktorú je potrebné nosiť 3-6 týždňov.

Operačná liečba

Počas operácie je zlomeniny ošetrená pod kontrolou zraku, napravená do správneho postavenia a následne zastabilizovaná pomocou drôtov, skrutiek alebo dlahy.

Rehabilitácia

Zlomenina potrebuje niekoľko týždňov na prehojenie. Po odstránení fixácie je potrebné stále obmedzovať svoje aktivity, aby sa kosť mohlo dohojiť. Rehabilitácia zahŕňa cvičenia postupné zvyšovanie záťaže za účelom spevnenia svalov a zlepšenia rozsahu hybnosti.

Vykĺbenia a dislokácie prstov

Dislokácia prsta je stav, kedy sa kosť posunie do abnormálneho postavenia. K tomu dochádza následkom stlačenia, natiahnutia prsta počas športových aktivít alebo pádu na vystretú končatinu.

Príznaky

• Bolesti a obmedzenie hybnosti
• Prst je pokrútený a opuchnutý
• Porucha citlivosti alebo mravenčenie
• Poškodenie kože

Diagnosticky je nutné klinické vyšetrenie a následne rőntgenové vyšetrenie.

Pri dislokácii prsta je potrebné si čo najskôr z prstov dať dole všetky šperky. Následne je vhodná aplikácia ľadu a udržovanie ruky vo zvýšenej polohe pre zmiernenie opuchu. Napravenie dislokácie prebieha najčastejšie v lokálnej anestéze s následnou aplikáciou ortézy alebo tapingu. Pri bolestiach sa užívajú lieky od bolesti na zmiernenie bolesti a opuchu.

Poranenia šliach flexorov (ohýbačov)

Šľachy sú zväzky fibrózneho spojivového tkaniva, ktoré pripájajú svaly ku kostiach. Šľachy pomáhajú pohybu prstov a iných malých častí.

Na ruke exitujú dva typy šliach – extenzory (vystierače) a flexory (ohýbače). Šľachy extenzorov sa nachádzajú na hornej časti ruky a pomáhajú vystierať prsty. Flexory sa nachádzajú v dlaňovej časti ruky a pomáhajú prsty zohýbať.

Hlboké rezné rany na povrchu zápästia, ruky alebo prstov môžu šľachy poškodiť s následným poškodením hybnosti v jednom alebo viacerých kĺboch.

Poranenia šliach môžu byť čiastočné alebo kompletné. Ak je šľacha prerušená kompletne, nie je možné vôľou kĺbom vôbec hýbať.

Príčiny

Každé porušenie kože na ruke alebo prstoch môže spôsobiť poranenia šliach flexorov. Ďalšie možné príčiny sú:

• Poranenia šľachy pri športe, často pri futbale, rugby alebo zápasení
• Natiahnutie šľachy, kedy sa šľacha odtrhne od kosti
• Reumatoidná artritída
• Extrémne športy ako napríklad horolezectvo

Príznaky

Informujte svojho lekára ak máte nejaký z týchto príznakov:

• Čerstvé poranenie ruky alebo prstov
• Bolesti
• Opuch
• Neschopnosť zohnúť prst
• Stratu citlivosti

Diagnostika

Prvá pomoc: na poranení prst okamžite aplikujte ľad. Ranu obandážujte sterilným krytím a poranenú končatinu držte vo zvýšenej polohe nad úrovňou srdca pri krvácaní.

Pri návšteve lekára je nutné klinické vyšetrenie, najmä vyšetrenie hybnosti a citlivosti, pri rane je nutná aj revízia rany. Vhodné je rőntgenové vyšetrenie za účelom vylúčenia poranenia kostí.

Liečba

Prerušená šľacha sa nemôže zahojiť bez chirurgického ošetrenia, pretože konce šľachy sa poranením od seba oddialia.

Je viacero spôsobov ošetrenia poranenej šľachy v závislosti od prerušenia a poškodenia okolitého tkaniva. Ošetrenie zväčša je možné realizovať ambulantne v lokálnej anestéze, pričom poškodené konce šľachy sú ošetrené a zošité stehom. Ak je poškodenie šľachy výrazné, je nutné použitie štepu, časti inej šľachy, ktorá nahradí funkciu pôvodnej poranenej. Po ošetrení je nutná fixácia sadrou alebo ortézou na asi 6 týždňov.

Možné komplikácie chirurgického ošetrenia sú bolesti, krvácanie, stuhnutosť, roztrhnutie ošetrenej šľachy, poškodenie okolitých ciev a nervov. Niekedy je nevyhnutné druhé ošetrenie a účelom uvoľnenia šľachy pri nadmernej tvorbe jazvovitého tkaniva v pôvodnej rane.

Vyvrtnutia a narazenie prstov a palca (bez vykĺbenia)

Poranenia, ktoré zahŕňajú natrhnutie alebo natiahnutie väzov prstov sa nazývajú vyvrtnutia. Vznikajú najčastejšie pri páde na vystretú končatinu alebo následkom preťaženia alebo opakovaných pohybov napríklad pri písaní správ.

Niektoré príznaky vyvrtnutia:

• Zhoršenie úchopu v ruke
• Bolesť hneď po poranení
• Opuch alebo podliatina
• Začervenanie alebo citlivosť prstov

Vyvrtnutia prstov sa diagnostikujú klinickým a rőntgenovým vyšetrením.

Ich liečba spočíva v aplikácii ľadu a imobilizácii prsta. Pri bolestiach sú podávané lieky od bolesti. Po prehojení poranenia je vhodná rehabilitácia za účelom rozhýbania a spevnenia prstov. Chirurgické ošetrenie sa využíva vzácne, iba pri kompletných roztrhnutiach šliach.

Zlomeniny člnkovitej kosti

Člnkovitá kosť je malá kosť zápästia v tvare loďky, ktorá spolu s ďalšími 7 kosťami vytvára zápästie. Nachádza na strane palca. Jej zlomeniny sa vyskytujú najčastejšie u mužov medzi 20-30 rokom života, a sú buď v časti prisadajúcej k palcu alebo časti prisadajúcej k zápästiu.

Príčiny

Zlomeniny člnkovitej kosti vznikajú pri páde na vystretú končatinu alebo pri športe.

Príznaky

Zlomenina sa prejavuje bolesťami a opuch na poranenej strane (predlaktie alebo oblasť palca). Väčšinou nie je prítomná žiadna deformita ani podliatina v mieste zlomeniny. Niekedy pacient nevie aj niekoľko mesiacov o zlomeniny v tejto oblasti.

Diagnostika

Zlomeniny člnkovitej kosti sa diagnostikujú rőntgenovým a klinickým vyšetrením. Avšak nie vždy je toto vyšetrenie dostačujúce. Pri nejasnostiach v diagnostike je nutné doplniť CT vyšetrenie ruky alebo vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Liečba

Liečba tejto zlomeniny závisí od jej oblasti.

Konzervatívna liečba : Ak zlomené časti kosti nie sú od seba posunuté je možnosť konzervatívnej liečby, ktorá spočíva v imobilizácii zápästia sadrou alebo ortézou na 6- 10 týždňov. Keďže cievne zásobenie kosti je lepšie na palcovej strane kosti je lepšie, zlomeniny v tejto oblasti sa hoja kratšie v porovnaní so zlomeninami na strane zápästia.

Operačná liečba: Ak sú úlomky zlomeniny od seba posunuté, je nutné chirurgické ošetrenie zlomeniny , ktoré spočíva v reze nad kosťou a následnej repozícii (napraveniu) zlomeniny a jej fixácie skrutkami alebo kovovými drôtmi. Pri trieštivých zlomeninách je niekedy kostné straty nutné nahradiť kostným štepom (odobratým z predlaktia alebo panvy).

Pooperačne je nutné zápästie imobilizovať v sadre alebo ortéze do úplného prehojenia. Pooperačne nasleduje rehabilitačná liečba.

Komplikácie

Komplikácie zlomeniny člnkovitej kosti sú:

• Nezhojenie: môže dôjsť k nezhojeniu zlomeniny následkom porušeného cievneho zásobenia kosti. Pri tejto komplikácii je nutná následná reoperácia s použitím cievneho kostného štepu
• Avaskulárna nekróza: stav, kedy následkom nedostatočného krvného zásobenia kosti dôjde k odumretiu kosti, čo následne spôsobí jej kolaps. Liečba je pomocou reoperácie s použitím cievneho kostného štepu
• Poúrazová artritída: pretrvávajúce nehojenie alebo avaskulárna nekróza môžu viesť k zápalu v zápästí s následným rozvojom artritídy. Liečba predstavuje protizápalové lieky, steroidné injekcie alebo chirurgické ošetrenie.

Gangliová cysta zäpästia

Gangliová cysta najčastejšie vzniká v okolí šliach alebo kĺbov ruky a zápästia, na chrbte alebo dlaňovej časti zápästia alebo koncoch prstov. Je to benígna cysta, ktorá sa nešíri do iných častí a je vyplnené želatínovou tekutinou. Vyskytuje sa u ľudí v každom veku.

Presná príčina jej vzniku nie je známka, avšak sú teórie, že vzniká následkom úrazových poranení tkaniva a kĺbov. Najpravdepodobnejšou príčinou sú teda poranenia kĺbového púzdra alebo šľachy, kedy ich následkom dochádza k vyklenovaniu kĺbových častí (tvorbe cysty).

Gangliové cysty sú zväčša 1-3 cm veľké v priemere, mäkké a nepohyblivé. Môžu vzniknúť náhle alebo sa vyvíjajú postupne, menia svoju veľkosť a niekedy sa môžu aj strácať a znovu objavovať. Môžu ale nemusia byť bolestivé. Ak sú bolestivé, môžu obmedzovať hybnosť v kĺbe. Ak sa gangliová cysta nachádza na šľache, sú možné pocity slabosti v danej oblasti.

Diagnostika týchto cýst je pomocou klinického vyšetrenia. Možné je tiež doplnenie sonografického vyšetrenia alebo aspirácia ihlou (nasatie obsahu cysty). Taktiež je možná diagnostika pomocou magnetickej rezonancie.

Vo väčšine prípadov nie je nutná žiadna liečba, keďže cysty môžu sami zmiznúť. Možná je tiež aspirácia (nasatie obsahu cysty) pomocou sterilnej ihly a následná aplikácia protizápalových steroidných liekov do prázdnej cysty s následnou imobilizáciou ortézou. Ak je cysta bolestivá a obmedzuje denné aktivity alebo spôsobuje poruchy citlivosti a mravčenie prstov a zápästia je nutné jej chirurgické odstránenie.

Syndróm karpálneho tunela

Syndróm karpálneho tunela je častý, bolestivý progresívny stav, ktorý je spôsobený kompresiou stredového nervu (nervus medianus) v oblasti zápästia.

Príznaky

Pri tomto syndróme je prítomné mravenčenie a zhoršenie citlivosti vo všetkých prstoch okrem malíčka, bolestivosť a pálivé pocity ruky a zápästia, ktoré môžu vyžarovať do lakťa, oslabenie úchopu ruky.

Príčiny

Presná príčina tohto stavu nie je známa. Existujú však niektoré faktory, ktoré zvyšujú riziko rozvoja syndrómu karpálneho tunela ako vrodené abnormality, opakované pohyby zápästia a ruky, zlomeniny a vyvrtnutia, hormonálna nerovnováha, a iné medicínske stavy ako znížená funkcia štítnej žľazy, reumatoidná artritída, cukrovka, obezita, dna, nadmerná funkcia hypofýzy alebo prítomnosť cysty alebo tumoru v oblasti karpálneho kanála.

Možnosti konzervatívnej liečby

Liečba syndrómu karpálneho tunela je konzervatívna alebo operačná. Konzervatívna liečba zahŕňa:

• Liečbu základného ochorenia
• Imobilizáciu ruky a zápästia pomocou ortézy na 4-6 týždňov
• Kľud ruky na 2 a viac týždňov
• Ľadové obklady
• Vyhýbanie sa aktivitám, ktoré stav zhoršujú
• Protizápalové lieky alebo steroidné injekcie
• Rehabilitácia a špeciálne cvičenie

Operačné liečba

Pri zlyhaní konzervatívnej liečby je nutné chirurgické ošetrenie

Chirurgické uvoľnenie karpálneho tunela

Klasické chirurgické uvoľnenie karpálneho tunela spočíva v 3-4 cm reze v dlaňovej oblasti zápästia v lokálnej anestéze s následným postupným uvoľnením mäkkých častí. Následne sa pretína karpálny väz a uvoľňuje sa tlak na stredový nerv.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačne sú vhodné niektoré úkony na zabráneniu vzniku komplikácii:

• Zvýšenie končatiny nad úroveň srdca na zabráneniu opuchu
• Ortéza
• Aplikácia ľadu na zmiernenie opuchu
• Udržovanie rany v suchu a čistote, zabránenie namočenia rany pri hygiene
• Rehabilitácia
• Zdravá strava a obmedzenie fajčenia na urýchlenie hojenia

Riziká a komplikácie

Väčšina pacientov nezaznamená žiadne pooperačné komplikácie. Riziká sú bolesti, infekcia, jazva, porušenie nervu spôsobujúce oslabenie až paralýzu alebo stratu citlivosti a stuhnutie oblasti zápästia a ruky.

Skákavý (lúpavý) prst

Schopnosť zohýbania prstov je zabezpečená šľachami, ktoré spájajú svaly ku kostiach prstov. Šľachy sa nachádzajú po dĺžke kosti na svojom mieste sú udržované väzmi nazývanými pútka. Hladký pohyb pri zohýbaní alebo vystieraní prsta je zabezpečený klzkým obalom šľachy, ktorý eliminuje trenie.

Zápal v oblasti obalu šľachy vedie k stavu nazývanému skákavý (lúpavý) prst, taktiež nazývaného aj stenotizujúca tenosynovitída alebo flexorová tendonitída. Postihnutý prst sa vystiera s pocitom „kliknutia“ alebo „preskočenia“.

Príčiny

Skákavý prst je spôsobený zápalov v oblasti obalu šľachy. Zápal spôsobí, že v obale vzniká uzlík, ktorý následne zabraňuje šľache aby hladko kĺzala, čo následne spôsobí zadržanie prsta v zohnutej pozícii s náhlym vystrelením prsta do vystretej pozície.

Iné príčiny skákavého prsta:

Opakované pohyby: jedinci, ktorí vykonávajú opakované pohyby v ruke a zápästí so záťažou s potrebou dlhého úchopu majú zvýšené riziko vzniku skákavého prsta

Ochorenia: ochorenia, ktoré sú spájané z rozvojom skákavého prsta sú znížená funkcia štítnej žľazy, reumatoidná artritída, cukrovka alebo niektoré infekcie ako tuberkulóza.

Pohlavie: skákavý prst sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov.

Príznaky

Príznaky spojené so skákavým prstom sú:

• Bolesti a citlivosť nad miestom zápalového uzlíka
• Zohnutý prst sa náhle vystrie
• „pukanie“ alebo „preskakovanie“ pri pohybe uzlíka cez pútka šľachy
• Stuhnutosť prsta
• Nemožnosť vystretia prsta pri veľkom uzlíku
• Príznaky sú horšie ráno

Dlhodobé komplikácie spojené s neliečením skákavého prsta sú chronický opuch prsta a kontraktúra s nemožnosťou vystrieť prst alebo roztrhnutie šľachy.

Diagnostika

Diagnostika skákavého prsta nevyžaduje žiadne špeciálne vyšetrenia. Je nutné klinické vyšetrenie.

Liečba

Liečba závisí od závažnosti stavu.

Konzervatívna liečba:

• Liečba základného ochorenia ako artritída alebo cukrovka
• 2-4 kľud ruky od opakovaných úchopových aktivít. Vyhýbanie sa aktivitám, ktoré spôsobujú problém
• Naťahovanie a spevňovanie prsta pomocou cvičení
• Lokálna liečba ako masáže, aplikácia tepla a chladu, a cvičenie
• Ľadovanie prsta, 3-4x denne na 5-15 minút
• Protizápalové lieky na zmiernenie bolesti a zápalu
• Steroidné injekcie do miesta postihnutia na zmiernenie zápalu

Pri zlyhaní konzervatívnej liečby (stav a príznaky trvajúce viac než 6 mesiacov) je indikovaná operačná liečba, ktorá spočíva s miniinvazívnom uvoľnení pútok šľachy v lokálnej anestéze.

Poranenie šľachy na koncovej časti prstov (Boutonniere deformita)

Šľachy na prstoch pripájajú kosti prsta k svalom a tým umožňujú pohyb prstov. Deformita gombíkovej dierky je stav, kedy dochádza k poraneniu šľachy v strednom kĺbe prsta, následkom čoho nie je možné vystretie prsta.

Deformita gombíkovej dierky vzniká následkom traumy v oblasti stredného kĺbu prsta pri zohnutí, rane v tejto oblasti alebo pri artritíde. Príznaky spojené s touto deformitou vznikajú buď hneď alebo niekoľko týždňov po úraze. Prítomný je opuch, bolesti a obmedzenie hybnosti. V najzávažnejších prípadoch môže byť prítomný aj odštiepený fragment kosti.

Diagnosticky je nutné klinické vyšetrenie a vhodné je rőntgenové vyšetrenie.

Deformita gombíkovej dierky môže byť liečená konzervatívne alebo operačne.

Konzervatívna liečba:

• Aplikácia ortézy na stredný článok prsta za účelom postupného vystierania
• Cvičenie na zlepšenie flexibility a sily prstov
• Ochrana prstov používaním špeciálnych ortézy
• Užívanie protizápalových liekov alebo kortikosteroidných injekcii

Operačná liečba je nutná ak stav vzniká pri reumatoidnej artritíde, zlyhá konzervatívna liečba, alebo je prítomný kostný fragment. Operačná liečba zlepšuje fungovanie prsta, ale nie vždy ňou dosiahneme správne postavenie prsta.

De Quervainova tendinitída – bolesti šľachy palca

Svaly a kosti sú spojené hrubými flexibilnými tkanivami nazývanými šľachy. Šľachy sú pokryté tenkou jemnou vrstvou nazývanou synovia. Krátky vystierač palca a dlhý odťahovač palca sú dve šľachy, ktoré sa nachádzajú na palcovej strane zápästia. Zápal a opuch obalu šľachy spôsobí následný tlak na okolité nervy a vedie k bolesti a poruche citlivosti na palcovej strane zápästia.

Natiahnutie týchto šliach vedie k opuchu a podráždeniu, ktorej výsledkom je De Quervainova tendinitída, ktorá je charakterizovaná zápalom.

Príčiny

Presná príčina De Quervainovej tendinitídy nie je známa, ale zväčša sa vyskytuje u ľudí, ktorí vykonávajú opakované pohyby ruky a zápästia, sú po úraze zápästia alebo šliach, pri reumatoidnej artritíde alebo iných zápalových artritídach. De Quervainova tendinitída sa často vyskytuje u žien v tehotenstve alebo v strednom veku.

Príznaky

Príznaky De Quervainovej tendinitídy sú bolesť a citlivosť zápästia na strane palca. Taktiež môže byť prítomný malý opuch a začervenanie oblasti. Príznaky sa zhoršujú pri dávaní ruky v päsť, zdvíhaní a úchope a pri otáčaní zápästia. Tiež môže byť prítomný pocit „pukania“ pri pohybe palca

Diagnostika

Diagnostika De Quervainovej tendinitídy je založená na klinickom vyšetrení zápästia. Pri potvrdzovaní sa používa Finkelsteinov test – budete vyzvaný dať ruku v päsť s palcom schovaným v dlani s následným zohnutím päste smerom k malíčku. Bolesti pri tomto teste potvrdzujú diagnózu.

Liečba

Liečba De Quervainovej tendinitídy je konzervatívna a operačná.

Konzervatívna liečba zahŕňa vyhýbanie sa aktivitám spôsobujúcim bolesť a opuch, aplikácii ľadu, používaní ortézy na ruku a rehabilitácii. Tiež je vhodné používanie protizápalových liekov alebo kortikoidosteroidných injekcii.

Operačná liečba je indikovaná v závislosti od príznakov a pri zlyhaní konzervatívnej liečby. Liečba spočíva v ošetrení zapálených šliach a uvoľnení ich obalov v lokálnej anestéze. Po operácii je nutná fixácia na mesiac a následná rehabilitácia.

Lyžiarsky palec – poranenie ulnárneho kolaterálneho väzu

Lyžiarsky palec je stav, kedy dochádza k prerušeniu vnútorného postranného väzu palca, zväzku, ktorý zabezpečuje stabilitu bázy palca. Poškodenie tohto väzu vedie ku chronickej nestabilite palca, čo následne spôsobuje ťažkosti v bežnom živote. Lyžiarsky palec vzniká najčastejšie pri poraneniach pri športe (zastavovanie lopty holými rukami) alebo pri páde na vystretý palec (najmä pri lyžovaní). Príznaky sú bolesti, podliatina a opuch v oblasti bázy palca. Taktiež môže byť prítomná znížená sila pri úchope vecí palcom.

Diagnostika je na základe klinického vyšetrenia. Ak je tento stav spojený so zlomeninou je nutné rőntgenové alebo ultrazvukové vyšetrenie.

Liečba spočíva v aplikácii ľadu na zmiernenie opuchu, a užívaní protizápalových liekov. Na čiastočne natrhnutý väz je vhodná aplikácia ortézy alebo sadry na 6 týždňov s následnou rehabilitáciou. Pri kompletnom roztrhnutí väzu je vhodná jeho chirurgická rekonštrukcia.

Vrodené chyby ruky a zápästia

Ruka a zápästie sa formuje v 8.-mom gestačnom týždni. Tento proces pozostáva z viacerých krokov a zlyhanie v nejakom kroku môže následne spôsobiť vrodený defekt. Deformita môže byť závažná (ako chýbanie kosti) alebo malá (disproporcia prstov). Rozličné typy defektov ruky a zápästia predstavujú:

• Chýbanie časti ruky
• Spojené prsty (syndaktýlia)
• Nadbytočný prst (polydaktýlia)
• Syndróm amniových pruhov (okolo prsta sa vytvorí zväzok tkaniva, ktorý zabraňuje normálnemu rastu a prúdeniu krvi)
• Nadmerný rast niektoré časti ruky

Vrodené chyby ruky a zápästia sa liečia v závislosti od viacerých faktorov ako je vek dieťaťa, závažnosť stavu a príčina stavu. Rozličné spôsoby liečby zahŕňajú:

• Chirurgickú separáciu spojených prstov
• Odstránenie nadbytočného prsta
• Používanie ortéz na napravenie prstov
• Transfery šliach
• Rehabilitáciu
• Kožné štepy na vyplnenie chýbajúcich častí ruky
• Korekciu kontraktúr

Bolesti ruky

Bolesti ruky sú charakterizované obtiažami v oblasti kĺbov a tkanív ruky a prstov. Môžete pociťovať pichané pulzujúce bolesti, pocit tepla, mravčanie, poruchy hybnosti a podráždenie. Ruka je zložená z nervov, kostí, ciev, svalov, šliach a kože. Každá časť má svoju špecifickú funkciu, nervy zabezpečujú citlivosť, kĺby kontrolovaný pohyb, cievy prekrvenie, svaly pohyb, šľachy kotvia svaly ku kostiam a koža dostáva pocitové stimuly.

Poranenie alebo zápal niektorej z týchto štruktúr vedie k poruche alebo ochoreniu, ktoré môže spôsobovať bolesti ruky. Aj útlak nervu, v týchto štruktúrach môže spôsobiť bolesti.

Príčiny

Najčastejšie príčiny bolestí ruky sú:

• Náhodný úraz
• Závažná infekcia v krvi (septikémia)
• Zlomenina kostí ruky
• Útlak nervu
• Začínajúca tenodynovitída alebo syndróm karpálneho tunela
• Natiahnutie šliach a väzov
• Ostoeartritída a reumatoidná artritída
• Dlhodobé písanie na klávesnici
• Cukrovka a periférna neuropatia
• Časté zdvíhanie, rotovanie a úchopy predmetov

Liečba

Bolesti ruky je možné riešiť kľudom, liekmi, ortézami, chladom alebo teplom, kompresiou, naťahovaním a cvičením alebo liečbou základného ochorenia. Pri chronickej bolesti nereagujúcej na konzervatívnu liečbu je vhodná operačná liečba.

Bolesti zápästia

Zápästia je častým miestom poranení. Problémy ako vyvrtnutie alebo natiahnutie, rovnako ako zlomeniny sa môžu vyskytnúť počas zdvíhania a prenášania ťažkých predmetov, počas obsluhy strojov alebo pri páde alebo športe.

Najčastejšie príčiny bolestí zápästia:

Vyvrtnutia a natiahnutia: Vyvrtnutia a natiahnutia sú dve najčastejšie príčiny poranení postihujúce zápästie. Vyvrtnutie je poranenie väzov a natiahnutie poranenia svalov. Vyvrtnutia a natiahnutia vznikajú následkom nadmernej sily pôsobiacej počas naťahovania, rotácii alebo výbušných aktivít. Väčšina vyvrtnutí a natiahnutí sa sama zahojí pri dostatku kľudu, aplikácii ľadu, kompresii a elevácii končatiny. Operačná liečba je nevyhnutná pri výrazných poškodenia väzov.

Poranenia väzov: Väzy sú tkanivá, ktorá spájajú kosti medzi sebou. Sú tvorené niekoľkými vláknami, pričom poškodenie môže vzniknú len na jednom alebo všetkých vláknach. Kompletné poranenia väzov ak dôjde ich úplnému prerušeniu. Poranenie väzov spôsobuje bolesti, opuch a obmedzenie hybnosti. Je efektívne liečené ortézou a tapingom s obmedzením hybnosti poranenej časti.

Zlomeniny: Zlomenina je porušenie kontinuity kosti, ktoré vzniká následkom pôsobenia sily, ktorá je väčšia ako nosná sila kosti. Trieštivé poranenia vznikajú následkom vysokého stupňa sily alebo tlaku. Zlomenina spôsobuje výrazné bolesti, opuch, podliatinu alebo krvácanie, farebné zmeny na koži a obmedzenie hybnosti. Zlomeniny zápästia sa liečia sadrou alebo ortézou, alebo niekedy chirurgicky pomocou dlahy a skrutiek.

Syndróm opakovanej traumy: Opakovaná záťaž vzniká aj vykonávame podobné pohyby po dlhú dobu. Toto následne často spôsobuje tlak na kĺby, ktorý vedie k zápalu, bolesti a zhoršeniu funkcie zápästia. K tomu dochádza najmä pri opakovaných, rýchlych, ťahových alebo záťažových pohyboch zápästia ako sú vibrácie, časté ťahanie a tlačenie predmetov alebo prenášanie ťažkých vecí. Najčastejší z týchto syndrómov je syndróm karpálneho tunela.

Syndróm karpálneho tunela: Syndróm karpálneho tunela je stav charakterizovaný poruchami citlivosti alebo bolesťami palca a prvých dvoch prstov,a ktorý je spôsobený kompresiou stredového nervu (nervus medianus) v oblasti zápästia. Vzniká často u ľudí, ktorý používajú ruky dlhodobo napríklad pri práci s počítačom. Imobilizácia ortézou môže zlepšiť tento stav. Taktiež sú vhodné protizápalové lieky, rehabilitácia a operačná liečba.

Každý problém spôsobujúci bolesti, opuch, poruchy citlivosti, mravčanie alebo abnormálne postavenie zápästia, ktoré pretrváva viac ako 2-3 dni je nutné aby bolo zhodnotené lekárom so začatím čo najvčasnejšej liečby.

Syndróm karpálneho tunela

Syndróm karpálneho tunela je častý, bolestivý progresívny stav, ktorý je spôsobený kompresiou stredového nervu (nervus medianus) v oblasti zápästia.

Príznaky

Pri tomto syndróme je prítomné mravenčenie a zhoršenie citlivosti vo všetkých prstoch okrem malíčka, bolestivosť a pálivé pocity ruky a zápästia, ktoré môžu vyžarovať do lakťa, oslabenie úchopu ruky.

Príčiny

Presná príčina tohto stavu nie je známa. Existujú však niektoré faktory, ktoré zvyšujú riziko rozvoja syndrómu karpálneho tunela ako vrodené abnormality, opakované pohyby zápästia a ruky, zlomeniny a vyvrtnutia, hormonálna nerovnováha, a iné medicínske stavy ako znížená funkcia štítnej žľazy, reumatoidná artritída, cukrovka, obezita, dna, nadmerná funkcia hypofýzy alebo prítomnosť cysty alebo tumoru v oblasti karpálneho kanála.

Možnosti konzervatívnej liečby

Liečba syndrómu karpálneho tunela je konzervatívna alebo operačná. Konzervatívna liečba zahŕňa:

• Liečbu základného ochorenia
• Imobilizáciu ruky a zápästia pomocou ortézy na 4-6 týždňov
• Kľud ruky na 2 a viac týždňov
• Ľadové obklady
• Vyhýbanie sa aktivitám, ktoré stav zhoršujú
• Protizápalové lieky alebo steroidné injekcie
• Rehabilitácia a špeciálne cvičenie

Operačné liečba

Pri zlyhaní konzervatívnej liečby je nutné chirurgické ošetrenie

Chirurgické uvoľnenie karpálneho tunela

Klasické chirurgické uvoľnenie karpálneho tunela spočíva v 3-4 cm reze v dlaňovej oblasti zápästia v lokálnej anestéze s následným postupným uvoľnením mäkkých častí. Následne sa pretína karpálny väz a uvoľňuje sa tlak na stredový nerv.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačne sú vhodné niektoré úkony na zabráneniu vzniku komplikácii:

• Zvýšenie končatiny nad úroveň srdca na zabráneniu opuchu
• Ortéza
• Aplikácia ľadu na zmiernenie opuchu
• Udržovanie rany v suchu a čistote, zabránenie namočenia rany pri hygiene
• Rehabilitácia
• Zdravá strava a obmedzenie fajčenia na urýchlenie hojenia

Riziká a komplikácie

Väčšina pacientov nezaznamená žiadne pooperačné komplikácie. Riziká sú bolesti, infekcia, jazva, porušenie nervu spôsobujúce oslabenie až paralýzu alebo stratu citlivosti a stuhnutie oblasti zápästia a ruky.

Artroskopia zápästia

Zápästie je komplex ôsmych malých kostičiek nazývaných zápästné (karpálne) kosti. Tieto kosti sú spojené pomocou väzov. Rozličné podmienky môžu postihnúť zápästie ako syndróm karpálneho tunela, osteoartirtída alebo iné.

Artroskopia zápästia je miniinvazívna chirurgická technika, ktorá umožňuje diagnostiku a ošetrenie problémov vášho zápästia.

Indikácie

Artroskopia zápästia môže byť potrebná na diagnostiku:

• Stuhnutosti
• Nevysvetliteľnej bolesti
• Opuchu
• „praskania“ v kĺbe

Artroskopia zápästia je využívaná na liečbu:

• Artritídy
• Chronických bolestí zápästia
• Zlomenín zápästia
• Roztrhnutí väzov
• Gangliových cýst
• Syndrómu karpálneho tunela

Proces

Artroskopia zápästia sa realizuje v lokálnej anestéze. Budete pri vedomí, ale nebudete cítiť svoju ruku a končatinu počas výkonu. Taktiež vám môže byť podané sedatívum, aby ste sa cítili relaxovaný.

Váš lekár spraví 1 alebo 2 malé rezy, nazývané porty, na chrbte zápästia. Porty sú umiestnené do špecifických oblastí zápästia, podľa toho, ktorú oblasť váš lekára potrebuje vizualizovať. Artroskop a špeciálne chirurgické inštrumenty sú vsúvané do zápästia cez tieto porty. Artroskop je tenká tuba s kamerou, šošovkou a svetelným zdrojom. Obraz z kamery je premietaný na obrazovku nachádzajúcu sa na sále. Váš doktor vykoná všetky potrebné ošetrenia v závislosti od vášho problému.

Po výkone sú porty uzavreté stehmi a rana je zakrytá. Pooperačne môžete dostať ortézu.

Pooperačná starostlivosť

• Udržujte ruku vo zvýšenej polohe nad úrovňou srdca 2 až 3 dni po operácii
• Udržujte krytie a ranu v suchu a čistote
• Operovanú končatinu ľadujte na zmenšenie opuchu
• Pooperačne je vhodná rehabilitácia
• Pri bolestiach užívajte lieky od bolesti

Výhody

Rekonvalescencia po artroskopii je vo všeobecnosti rýchlejšia a komfortnejšia ako po otvorenom výkone s veľkým rezom. Zväčša sú prítomné menšie bolesti, hojenie je rýchlejšie. Artroskopia zápästia sa realizuje ako jednodňový výkon s možnosťou prepustenia domov niekoľko hodín po výkone.

Riziká a komplikácie

Komplikácie artrokospie predstavujú infekcie, krvácanie, poškodenie citlivosti, poškodenie priľahlých štruktúr.

Rekonštrukcia väzov zápästia

Zápästie je tvorené malými kostičkami, spojenými dokopy fibróznymi vláknami nazývanými väzy. Väzy tiež spájajú kosti zápästia ku kostiam predlaktia, vretennej a lakťovej, a záprstným kostičkám. Poranenia väzov porušujú normálne usporiadanie zápästia, čo následne spôsobuje rýchlejšie opotrebovanie a k bolestiam eventuálne až k artritíde.

Chirurgické ošetrenie väzov zápästia je indikovaný v prípadoch ich kompletného roztrhnutia. Väzy je potrebné zrekonštruovať 6 a viac mesiacov po úvodnom úraze.

Rekonštrukcia väzov je procedúra, ktorá sa vykonáva v lokálnej alebo celkovej anestéze.

Počas operácie sa robí rez nad miestom poškodenia väzu. Následne sa poškodený väz lokalizuje a pomocou šľachového štepu (získaného z darcovského miesta, najčastejšie m.palmaris longus na rovnakom zápästí) sa robí rekonštrukcia roztrhnutého väzu. Na zlepšenie fixácie môžu byť použité aj kovové piny. Následne sú rany uzavreté. Piny sa vyberajú po 6-8 týždňoch.

Pooperačne:

• Poopečne je aplikovaná sadra alebo ortéza za účelom imobilizácie zápästia do úplného prehojenia
• Operované zápästie udržujte vo zvýšenej polohe na zmiernenie opuchu a bolesti
• Vhodná je aplikácia ľadu
• Užívajte antibiotiká a predpísané lieky od bolesti

Vždy udržujte operačnú ranu v suchu a čistote, aby ste predišli infekcii.

Riziká operačnej rekonštrukcie väzov zápästia sú infekcia, opuch, poškodenie priľahlých nervov a ciev, podráždenie z cudzieho materiálu ako piny, stuhnutosť vyžadujúca pooperačnú rehabilitáciu. Pooperačne cvičenie je určené za účelom posilnenia zápästia.

Totálna artrodéza zápästia

Artrodéza je chirurgická imobilizácia kĺbu pomocou fúzie (spojenia) priľahlých kostí.

Totálna artrodéza zápästia, tiež známa ako fúzia zápästia, je chirurgická metóda pri ktorej je zápästie stabilizované a imobilizované spojením kostí predlaktia (vretennej) s malými kosťami zápästia.

Artrodéza sa využíva na úľavu od bolestí po vážnych úrazoch zápästia. Bolestivé zápästie spôsobuje obmedzenie a normálnu funkciu hornej končatiny.

Zápästie je jeden z najkomplexnejších kĺbov v ľudskom tele. Viaceré kosti a kĺby prispievajú k stabilite a sile zápästia. Zápästie je tvorené z ôsmych malých kostičiek nazývaných zápastné kosti (karpálne). Zápästné kosti sa spájajú k dvom kostiam predlaktia, vretennej a lakťovej, a ku kostiam ruky. Záprstné kostičky sú dlhé kostičky, ktoré sa nachádzajú v oblasti dlane a následne sa spájajú s kosťami ruky a palca.

Chrupavka je biele tkanivo, ktoré sa nachádza na koncoch kostí v mieste ich spojenia s ďalšou kosťou a formuje kĺb. Chrupavka slúži ako zmiernenie nárazov a pomáha zabezpečiť hladký pohyb kostí počas pohybu. Poranenie kĺbu, ktoré poškodí chrupavku spôsobuje výrazné bolesti a zápal, známy ako degeneratívna artritída.

Indikácie

Totálna artrodéza zápästia je odporúčaná, ak zlyhala konzervatívna liečba ako kľudový režim, lieky, injekcie a rehabilitácia.

Indikácie k operácii sú:

• Pokročilé príznaky sekundárnej artritídy ako degeneratívnej, poúrazovej, zápalovej, a post-infekčnej.
• Úraz zápästia a nestabilita
• Deštrukcia kĺbu nádormi
• Korekcia deformít zápästia u pacientov so spastickou hemiplégiou
• Neúspešná rekonštrukcia zápästia alebo artroplastika s alebo bez náhrady kĺbu

Zhodnotenie a diagnostika

Je nutné zhodnotenie anamnézy a klinické vyšetrenie. Ďalšie potrebné vyšetrenia môžu byť:

• Rőntgenové vyšetrenie zápästia
• Magnetická rezonancia, ktorá umožňuje zobrazenie kostných aj mäkkotkanivových štruktúr
• CT (počítačová tomografia), ktorá umožňuje detailné zhodnotenie kostných štruktúr

Operácia

Viaceré techniky sa využívajú na dosiahnutie úspešnej artrodézy. Typ operačnej techniky závisí od stavu kostí a ich kvality, stavu ostatných kĺbov a preferencie operatéra.

Proces

Totálna artodéza zápästia sa zväčša realizuje v celkovej anestéze. Operatér robí rez na chrbte zápästia. Tento typ rezu znižuje riziko poškodenia cievnych a nervových štruktúr. Mäkké tkanivá sú odtiahnuté, aby sa zabezpečila dobrá vizualizácia a dostupnosť kostí a kĺbov. Všetka prítomná chrupavka je odstránená z každého kĺbu a nahradená kostným štepom (získaným z konca vretennej kosti).

Následne je aplikovaná kovová dlaha so skrutkami nad kosti zápästia. Dlaha prekrýva oblasť od vretennej kosti po záprstnú kosť stredného prsta a je prichytená ku kosti kovovými skrutkami. Dlaha udržuje kosti v správnom postavení a zabezpečuje ich postavenie počas celej doby hojenia. Pokiaľ dlaha nerobí ťažkosti, ostáva v mieste svojho zavedenia.

Na konci operácie sú rany zašité.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačná starostlivosť závisí od typu realizovaného výkonu.

Niektoré inštrukcie sú:

• Užívajte lieky podľa toho, ako vám boli predpísané, na zmiernenie bolesti
• Udržujte ruku vo zvýšenej polohe vypodloženú vankúšmi, nad úrovňou srdca; je to najdôležitejšia vec na zmiernenie opuchu.
• Oblasť operačnej rany udržujte v suchu a čistote. Ak je na ruke sadra, prekryte ju igelitom , ktorý prilepíte ku koži počas sprchovania.
• Dodržujte odporúčania ohľadom obmedzenia pohybových aktivít a rehabilitácie
• Rehabilitácia môže byť odporúčaná za účelom obnovenia funkcie, hybnosti a sily zápästia.
• Obmedzte fajčenie a dodržujte zdravú stravu na urýchlenie hojenia.

Riziká a komplikácie

Keďže sa jedná o väčší operačný výkon je spojený s týmito komplikáciami:

• Infekcia
• Krvácanie
• Poškodenie priľahlých cievnych a nervových štruktúr
• Zlyhanie fúzie

Operačná liečba artritídy palca a prstov ruky

Artritída je zápalové ochorenie kĺbov. Existuje viacero typov artritíd, najznámejšou je osteoartritída. Postihnutie kĺbov pri artritíde je rôznorodé, pričom v oblasti ruky postihuje najmä oblasť palca. Prejavuje sa opuchom, bolesťami, stuhnutosťou a deformitami. S artritídou sa často stretávame u ľudí po 40 roku života, ale môže postihnúť pacienta v ktoromkoľvek veku.

Na diagnostiku je nevyhnutné klinické vyšetrenie a rőntgenové vyšetrenie za účelom určenia závažnosti stavu a prípadných kostných výrastkov.

Konzervatívne možnosti liečby sú: zmena pohybových aktivít, lieky od bolesti, používanie ortéz a aplikácia protizápalových injekcii (kortokoidov). Pri zlyhaní konzervatívnej liečby a pretrvávaní ťažkostí je inidikovaná operačná liečba:

Synovektómia: tento typ operácie je indikovaný v skorých štádiách zápalu, keď je prítomný opuch (synovitída), ktorý spôsobuje bolesti a obmedzenie hybnosti. Synovektómia je chirurgické odstránenie zapálenej synovie (výstelky kĺbu) a realizuje sa artroskopicky.

Artroplastika (náhrada kĺbu): pri tomto type operácii je postihnutý kĺb vymenený umelým kĺbom (protézou). Je vhodná u pacientov s pevnou kosťou a strednými nárokmi na ruku, kedy sa využívajú keramické náhrady kĺbov. U pacientov s nestabilitou kĺbu alebo s výrazným poškodením nie sú tieto protézy vhodné. U pacientov so zápalovými artritídami, s nedostatočnou kvalitou kostí a nízkymi nárokmi na zaťažovanie ruky je možnosť použitia silikónových kĺbov, ktoré sú vhodné aj v prípade závažného poškodenia kĺbu alebo nestability.

Artrodéza: fúzia, nazývaná artrodéza , v sebe zahŕňa odstránenie kĺbu a následné spojenie kostí pomocou kovového materiálu (drôty,skrutky). Táto operácia eliminuje úplne hybnosť v palcovom kĺbe, preto je indikovaná pri závažnom poškodení kĺbu s obmedzením hybnosti a poškodením okolitých šliach a väzov, alebo po zlyhaní náhrady kĺbu, alebo pokiaľ je vyžadovaná výrazná záťaž na ruku.

Rehabilitácia

Pooperačne je nevyhnutná rehabilitácia na obnovu sily a hybnosti ruky. Pooperačne je aplikovaná dočasne ortéza na ochranu ruky. Taktiež na minimálne 12 týždňov je obmedzenie bežných aktivít.